(osobné spomienky na vyučovanie programovania a informatiky na Gymnáziu Pavla Horova v Michalovciach)
Moje začiatky.
Ako študentka učiteľského smeru s aprobáciou matematika – fyzika na PF UK v Bratislave (1969 – 1974) som si zvolila diplomovú prácu na tému Niektoré aplikácie Booleovej algebry u prof. M. Kolibiara. Súčasťou mojej práce bol aj návrh logického obvodu dvojkovej sčítačky. Keďže pochádzam z technickej rodiny, kde sa bežne pracovalo s pájkovačkou, diódami a tranzistormi, neuspokojila som sa s teóriou a onedlho „uzrela svetlo sveta“ moja dvojková sčítačka skonštruovaná „na kolene“.
Po promócii som získala na základe doporučenia z VŠ učiteľské miesto na Gymnáziu Borská ul. v Bratislave. Keď prišla na školu ponuka Kurzu základov výpočtovej techniky, ktorý organizoval Pedagogický ústav mesta Bratislavy pre učiteľov na gymnáziách, hlavne matematikárov, so záujmom som sa naň prihlásila. Na kurze sme si osvojili základy algoritmizácie a programovania, predovšetkým v jazykoch Algol a Fortran. Programy sme ladili vo Fortrane, keďže Algol sa na počítači, ktorý sme mali k dispozícii, nepodarilo implementovať. Na konci kurzu sme získali osvedčenie o jeho absolvovaní.
Po troch rokoch bratislavského pôsobenia som nasledovala manžela do Michaloviec, kde sme získali byt a obaja zamestnanie: Manžel, elektrotechnický inžinier, dostal miesto v MEZ-e a ja učiteľské miesto na Gymnáziu Pavla Horova (GPH) ako učiteľka matematiky, fyziky a programovania.
Programátorské triedy.
Ukázalo sa, že GPH je jedným zo štyroch gymnázií na Slovensku, na ktorých boli v tom čase zriadené (v rámci centrálne riadeného hospodárstva) špecializované programátorské triedy (najskôr na Gymnáziu J. Hronca na Novohradskej ul. v Bratislave a následne po jednej triede na vybranom gymnáziu v každom z vtedajších krajov – v Západoslovenskom kraji to bolo v Piešťanoch, v Stredoslovenskom kraji v Liptovskom Hrádku a vo Východoslovenskom kraji v Michalovciach).
Prvá programátorská trieda vznikla na GPH v roku 1975. Prvou matematikárkou na GPH, ktorú zlákalo nové zameranie, bola RNDr. Mária Pirkovská (absolvovala podobný kurz ako ja v Bratislave). Ku nej sa pridal RNDr. Anton Hnáth (neskorší riaditeľ GPH) a v roku 1977 som posilnila túto zostavu prvých vyučujúcich programovania aj ja. Učili sme základy algoritmizácie s využívaním vývojových diagramov, zostavovali sme jednoduchšie (1. roč.) i zložitejšie (2. roč.) programy na riešnie problémov „vedecko – technického typu“ vo Fortrane; oboznamovali sme študentov so základnými princípmi hromadného spracovania údajov a jazykom Cobol (3. roč.). Študenti si osvojili aj niektoré numerické metódy, vhodné pre spracovanie na počítačoch (približné riešenie rovníc, sústav lineárnych rovníc, interpolačné mnohočleny), a na Cvičeniach z programovania, kde boli triedy delené na skupiny, resp. v rámci odbornej praxe na Školskom výpočtovom stredisku (ŠVS) vybrané metódy aj programovali a ladili na počítači. Na predmete Programovanie boli študenti oboznamovaní aj s prekladmi z jazyka do jazyka, resp. metódami syntaktických analýz; vo 4. ročníku aj s optimalizačnými metódami. Samostatným predmetom boli v 3. ročníku Základy ekonomických informácií (u nás ich učil externista Ing. Kmetóny). Súčasťou učebných osnov a plánov bolo aj oboznamovanie sa s ideovou, resp. technickou stavbou počítačov.
Školské výpočtové stredisko.
Bolo to obdobie veľkých, „sálových“ počítačov. V priestoroch Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej bolo zriadené už zmienené ŠVS, ktoré okrem poskytovania služieb školám plnilo aj ďalšie úlohy v štátnej správe, a v ňom bol inštalovaný počítač EC 1021 (z radu JSEP v rámci RVHP, vyvinutý v Prahe). Vzhľadom na vtedajšie zvýšené požiadavky na bezprašnosť prostredia sa študenti v ŠVS prezúvali a nosili biele plášte. Programy, ktoré študenti vytvorili, sa zaznamenávali na špeciálne médium, tzv. dierne štítky (dierovače diernych štítkov boli inštalované v ŠVS, ale jeden či dva sme mali aj na našom gymnáziu). Počítač obsluhovali špeciálne vyškolené pracovníčky – operátorky, ktoré sprostredkúvali učiteľom a žiakom výstupy z počítača v tlačenej podobe. Na výučbe študentov sa podieľali popri nás, interných učiteľov GPH, aj externisti, predovšetkým z radov pracovníkov ŠVS (Ing. I. Schubert, Ing. M. Koban, Ing. P. Gecko, Ing. S. Kráľ).
Bloky voliteľných predmetov.
V tých časoch bola daná gymnáziám aj iná možnosť, ako svojim študentom sprístupniť poznatky z rôznych odborov, a to prostredníctvom tzv. blokov voliteľných predmetov l v 3. a 4. ročníku štúdia. U nás na škole vznikli bloky poľnohospodársky, chemický a programátorský. Keďže záujem študentov o predmety súvisiace s počítačmi bol veľký, vyučujúcimi predmetov Algoritmy, Programovanie a Numerické výpočty v rámci programátorského bloku sa stali popri už menovaných aj ďalší matematikári, resp. matematikárky – Mgr. E. Smereková a Mgr. M. Guľová. Štvrtým predmetom v rámci spomínaného bloku boli Počítačové systémy, ktoré som v tom čase vyučovala ja.
Osobné počítače.
Pod vplyvom búrlivého rozvoja výpočtovej techniky sa postupne menilo aj vyučovanie. Na školy prichádzali prvé osobné počítače; najskôr ako jednotlivé kusy (Sinclair, PP 01), neskôr v počtoch vhodných pre skupinové vyučovanie, akými bol napr. počítač PMD 85. Tento obsahoval vymeniteľný modul pre programovanie v nových jazykoch BASIC, resp. Pascal. Menili sa učebné osnovy, plány. Vyučovanie programovania a informatiky prišiel na GPH posilniť Ing. M. Nedelský, neskôr Ing. V. Špak. Kurzy na prípravu vyučujúcich boli nahradzované plnohodnotným vysokoškolským rozširujúcim vzdelávaním a naša škola takto získala ďalšie informatičky – RNDr. M. Spišákovú, RNDr. J. Machovú a RNDr. R. Gaľovú (Suškovú), v súčasnosti zástupkyňu riaditeľky školy pre prírodovedné predmety.
V oblasti hardvéru boli osobné počítače vyvíjané neobvykle prudkým tempom, a tak sme na školu dostávali postupne počítače PC 286, PC 386, PC 486, pentiá a ďalšie. Na škole bola zavedená prvá počítačová sieť – Novell. K laboratóriu výpočtovej techniky a jednej odbornej učebni pribudli postupne ďalšie dve učebne, „plne osadené“ osobnými počítačmi.
Éra informatiky.
V druhej polovici osemdesiatych rokov sa zaviedla výučba informatiky plošne pre všetkých prvákov a druhákov na gymnáziách. Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, kedy sa študenti učili počítačové programy najmä vytvárať, nová doba priniesla potrebu a možnosť orientovať sa vo využívaní už vyvinutých komerčných programov. Samozrejme, naďalej bola súčasťou výučby aj algoritmizácia a tvorba počítačových programov; u nás sme učili na informatike najmä jazyk BASIC a vo vyšších ročníkoch v rámci programátorského bloku jazyk Pascal, ale celkove bola vyučujúcim ponechaná značná voľnosť v tom, aký jazyk používali na ilustráciu základných algoritmických princípov (obľúbená bola napríklad aj „korytnačia grafika“, s ktoru sa mnohí študenti stretli už na ZŠ, ale aj iné). Mne osobne sa veľmi osvedčil jazyk Pascal, ktorý bol vhodný nielen didakticky, ale sa v tom čase (popri iných) používal aj na vysokých školách a v praxi.
Programátorské súťaže.
Naši talentovaní študenti sa s nadšením zapájali do programátorských súťaží, v ktorých dosahovali pozoruhodné výsledky.
Spočiatku možností, ako sa v tomto smere prezentovať, nebolo veľa – jednou z nich bolo zapojenie sa do Stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ). Túto využili napríklad naši vynikajúci študenti Ľubomír Šoltés a Vojtech Bessler naprogramovaním témy z teórie grafov Optimálne spojenie miest.
V šk. r. 1985/86 sa ku kategóriám A, B, C v rámci Matematickej olympiády (MO) pridružila novovzniknutá kategória P (programovanie). Náš vtedajší tretiak, vynikajúci olympionik v prírodovedných predmetoch, Mário Drosc, sa stal úspešným riešiteľom celoštátneho kola aj tejto novovzniknutej súťaže. V šk. r. 1990/91 takýmto spôsobom „zabodoval“ aj ďalší náš výnimočný študent, Ľubomír Zlacký. Do celoštátneho kola sa prebojovali v ďalších rokoch aj štvrtáci Marek Fekete a Ján Hrúz. V tom čase vznikol na GPH pod mojím vedením krúžok MO, kat. P, ktorý navštevovali viacerí úspešní riešitelia krajských a celoštátnych kôl tejto súťaže – Radoslav Vaľovský, Martin Domány, Ľubomír Nistor, Peter Vasiľ (ml.), Martin Berta a iní. Z nich dosiahol najvýraznejší úspech môj syn Martin Domány, ktorý priniesol v roku 1995 z 2. Stredoeurópskej súťaže v informatike (CEOI), ktorá sa konala v Szegedi v Maďarsku, bronzovú medailu.
Obr. 1: Martin Domány (druhý sprava) na CEOI v Maďarsku
V ďalších rokoch nás veľmi úspešne reprezentoval Tomáš Dzetkulič, viacnásobný úspešný riešiteľ celoštátnych kôl MO, kat. P. Ako štvrták sa stal v šk. r. 2001/2002 víťazom celoštátneho kola a následne získal bronzovú medailu na CEOI v Košiciach a striebornú medailu na Medzinárodnej olympiáde z informatiky (IOI) v Yong-In v Južnej Kórei.
Obr. 2: Tomáš Dzetkulič v rozhovore s Máriou Dományovou
Obr. 3: Bronzová medaila z CEOI, strieborná medaila z IOI, bronzová medaila z IPhO
Úspešnými riešiteľmi MO, kat. P sa stali aj mladší bratia spomínaných medailistov, Dušan Domány a Michal Dzetkulič, ale aj Marcel Ďuriš a ďalší.
V šk. r. 2006/07 sa Informatická olympiáda (OI) „oddelila“ od MO a začala sa písať „nová kapitola“ tejto súťaže. V rámci nových podmienok sa o pár rokov neskôr podarilo dosiahnuť pre GPH najvýraznejší úspech; mimoriadne talentovaný Jakub Šafin, ktorý reprezentoval Slovensko na medzinárodných olympiádach vo fyzike, matematike, chémii aj informatike, získal v roku 2012 na IOI v Montechiari v Taliansku bronzovú medailu a následne v roku 2013 korunoval svoju úspešnú reprezentáciu ziskom zlatej medaily na IOI v Brisbane v Austrálii.
Čo sa týka ďalších programátorských súťaží, organizovaných celoštátne, spomeniem aspoň súťaž Zenit-programátor, ktorej sa venoval z kolegov Ing. Martin Nedelský. V nej boli úspešní viacerí naši študenti – už spomínaní Martin Domány, Tomáš Dzetkulič a ďalší.
Uplatnenie našich absolventov.
Mnohí z absolventov tried s programátorským (resp. neskôr informatickým) zameraním, ale aj informatiky a programátorského bloku predmetov, využili výhody svojej špecializácie a v ďalšom štúdiu na vysokých školách sa orientovali práve týmto smerom, čo im poskytovalo, najmä v prvých ročníkoch štúdia, isté zvýhodnenie oproti iným študentom. Predovšetkým to bol však hlboký záujem o predmetnú problematiku, ktorý predznamenal ich úspešné absolvovanie vysokoškolského štúdia a neskôr výrazné uplatnenie sa v praxi, či už na domácej pôde, alebo v zahraničí.
Priamo v Michalovciach vznikli viaceré firmy našich bývalých absolventov; spomeniem aspoň IN4VENT Plus, spol. s r.o., Decent SC, s.r.o., Singularity, s.r.o. V Bratislave pôsobí veľmi úspešná firma ALEF NULA a.s. nášho vynikajúceho absolventa Ľubomíra Zlackého. V Prahe pôsobia ako IT špecialisti naši bývalí študenti Marek Jakub, Henrich Paľo a Róbert Drotár, posledne menovaný ako mimoriadne úspešný odborník v oblasti internetu a jeho využitia v médiách (pracuje pre viacero významných televízií v Čechách, na Slovensku, ale aj v ďalších krajinách EU). Ľubomír Šoltés z mojej prvej programátorskej triedy sa stal vynikajúcim matematikom aj informatikom, pôsobiacim v USA (Memphis University, LeMoyne-Owen College v Memphise, West Virginia University, softvérové inžinierstvo v priemysle a v službách). Tomáš Dzetkulič pracuje ako softvérový inžinier v Google Switzerland, GmbH. Môj starší syn Martin Domány pracuje ako IT manažér so zameraním na komunikačné služby pre Európu v spoločnosti SAB Miller a mladší syn Dušan Domány ako softvérový inžinier vo firme Springtime, GmbH v Mödlingu v Rakúsku.
RNDr. Mária Dományová