Náplňou Múzea počítačov je nielen zbieranie a vystavovanie zbierkových predmetov ale aj ich dokumentovanie a kontextu v ktorom sa predmety používali. Tieto informácie sa dajú získať z archívou alebo od súčasníkov – externých konzultantov, ktorí si ešte pamätajú dobu ich používania alebo sa priamo zúčastňovali na ich vývoji, výrobe a používaní.
ZOZNAM EXTERNÝCH KONZULTANTOV
TEORETICKÉ ZÁKLADY POČÍTAČOV
RNDr. Ján Šturc, CSc.
V roku 1962 skončil špecializáciu aplikovaná matematika na Fakulte matematiky a fyziky UK, kde obhájil diplomovú prácu o diferenciálnych operátoroch v Hilbertovom priestore. Ako študentsom praxoval na Ústave stavebníctva a architektúry SAV, kde riešil systém rovníc Karmara. Na Slovenskej vysokej škole technickej cvičil predmet Diferenciálne rovnice, ktorý prednášal profesor professor Marko Švec. Ale od ukončenia vysokej školy sa už na matematiku nešpecializoval.
Nastúpil na Ústav mechaniky strojov a autmatizácie SAV, kde sa zaoberal programovaním analógových počítačov a neskôr programoval na prvom digitálnom počítači na Slovensku ZRA-1 (NDR) v jazyku symbolických adries a to Dimenzovanie stožiarov vysokého napätia s matematikom Eduardom Kostolanským a inžinierom Štefancom z Elekrovodu. Ústav sa premenoval na Ústav technickej kybernetiky a ďalśim poćítačom, ktorý slúžil aj iným ústavom SAV bol dánsky počítač GIER, kde bol hlavným programovacím jazykom Algol 60. V rokoch 1965 – 1969 sa okrem iného venoval vývoju počítača RPP-16. V spolupráci s Adou Chudoou a Ivanom Kočišom navrhol inštrukčný kód RPP-16, ktorý simuloval na počítači GIER.
V rokoch 1970-1971 som pracoval vo Výskumne-vývojovom stredisku OSN (neskôr sa premenovcalo na VUSEIAR) kde sa zoberal kompilátorom TWS a teóriou databázových systémov. Od roku 1992 do roku 2013 prednášal na katedre Informatiky fakulty
Matematiky fyziky a Informatiky predmet Kompilátory a databázy.
Od roku 2013 je na dôchodku, ale vývoj, hlavne v databázach a operačných systémoch stale sleduje. Kriticky sa stavia k faktu, že sa v bázach dát kvôli rýchlosti vyhľad=avania obetovala konzistencia. Ale „keby sa koliesko krútilo minútu dve, zákazník by si mohol rozmyslieť či tú – často zbytočnú vec, ktorú si cez internet kupuje vôbec objednal“. Operačný systém nie je jasne oddelený od aplikačných programov a dokumentácia ďaleko zaostáva za štandardami minulého storočia.(Načo dokumentácia, keď ikony-novodobé hieroglyfy sú samo(ne)vysvetlujúce.
Jeden príklad dialógu v MS Windows 10: „The driver does not work properly.“ po príkaze „install new driver!“, system odpovedal „The best driver already installed“.
MINIPOČÍTAČE A RIADIACE POČÍTAČE
Ing. Milan Gábik
Strednú priemyselnú školu spojovej techniky v Banskej Bystrici absolvoval v roku 1964 s vyznamenaním. Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa absolvoval na Elektrotechnickej fakulte (FEL) Českého vysokého učení technického (ČVUT) v Prahe v roku 1969 s vyznamenaním. Bol medzi desiatimi študentami FEL ČVUT, ktorí získali v roku 1969 mimoriadne prospechové štipendium dekana Elektrotechnickej fakulty ČVUT za dosiahnutý študijný priemer za celé štúdium 1,05. Tak isto ako jeden z mála absolventov fakulty v r. 1969 svoju Diplomovú prácu spracoval nielen teoreticky ale ju aj prakticky zrealizoval a dosiahnuté výsledky úspešne porovnal s požiadavkami zadania.
Po skončené štúdia nastúpil do žilinského pracoviska TESLY Orava, neskoršie známeho ako VÚVT Žilina, kde sa venoval vývoju feritových operačných pamätí a ich testovaniu. Výsledkom tímovej práce boli funkčné vzory a prototypy operačných pamätí počítačov RPP 16S a RPP 16M ako aj prvé FV polovodičových pamätí a Dynamický tester feritových operačných pamätí typ OXX 044. V nich boli použité m.i. dve pôvodné riešenia, na ktoré boli Ing. Milanovi Gábikovi Úradom pre vynálezy a objavy (UVO) Praha udelené autorské osvedčenia vynálezov. V r. 1976 bol preradený do funkcie vedúceho Odboru vývoja prídavných zariadení. Tam získal autorské osvedčenie z UVO Praha na svoj tretí vynález.
Od r. 1977 bol preradený do Útvaru koordinácie projektov. V r. 1978 bol poverený riaditeľom s tímom spolupracovníkov vypracovať projekt SMEP II. Projekt bol vedením ústavu a HK SMEP schválený a nadväzne presadený ako štátna úloha RVT s 50% podielovým financovaním realizátorov. Výsledkom riešenia federálneho projektu, koordinovaného Ing. Milanom Gábikom boli m.i.: 8-bitová mikropočítačová stavebnica SM 50/40-1 (šifra SMEP CM 1625), 16-bitová mikropočítačová stavebnica SM 50/50-1 (šifra SMEP CM 1628), výkonný 16-bitový minipočítač SM 52/11 (šifra SMEP CM 1403) a distribuovaný mikropočítačový riadiaci systém SM 53/10 (šifra SMEP CM 1625.1004), ktorému bola na MSV Brno v r. 1983 udelená zlatá medaila. (V tom istom roku bola udelená zlatá medaila na MSV Brno aj magnetickej páskovej pamäti MMP 40 (šifra SMEP CM 5311), ktorá sa však riešila vo VÚVT mimo projekt SMEP II.) Novinkou projektu SMEP II bolo podporovanie aplikačných projektov, ktorých riešitelia sa zaviazali poskytnúť svoje aplikácie ostatným záujemcom, a to prednostnou výrobou a dodaním z VUVT Žilina opakovaných prototypov vyriešených zariadení ešte pred zahájením ich sériovej výroby.
Nadväzne vypracoval s tímom spolupracovníkov projekt SMEP III-1, ktorého výsledkom bolo vyriešenie m.i.: 16-bitovej mikropočítačovej stavebnice M 16-1 (na báze mikroprocesora 8086), 16-bitovej mikropočítačovej stavebnice M 16-22 (a dvoch prevedení interakčnej grafickej stanice GS 2 na jej báze), 16-bitového personálneho mikropočítača SMEP PP 04 (kompatibilného s SM 4-20), 16-bitového personálneho mikropočítača SMEP PP 06 (kompatibilného s IBM PC XT), najvýkonnejšieho 16-bitového minipočítača SMEP SM 52/11+ (ktorý mimo inštrukčnej sady podporujúcej výpočty v pohyblivej čiarke – FPP a s podporou prekladača FORTRAN 77 realizoval aj inštrukčnú sadu podporujúcu výpočty v desiatkovej aritmetike – CIS a s podporou prekladača COBOL) a s polovodičovou operačnou pamäťou typu ECC až do celkovej kapacity 4 MB. Absolútnou novinkou v projekte SMEP bolo však vyriešenie prvého výkonného 32-bitového počítača SMEP SM 52/12 s virtuálnou pamäťou, kompatibilného s počítačom VAX 11/780. Počítaču bola na MSV Brno v r. 1986 udelená zlatá medaila. Nadväzných projektov SMEP (SMEP III-2 a SMEP IV-1) sa zúčastňoval už iba ako vedúci pracovník VÚVT – námestník riaditeľa úseku RVTR.
V r. 1994 prijal ponuku hlavného veriteľa závodu TESLA Piešťany VUB Trnava a prevzal funkciu riaditeľa tohto závodu v konkurze s hlavným cieľom nájsť investora, ktorý by prevzal výrobné aktivity TESLY. Tento cieľ sa podarilo naplniť v r. 1998, keď polovodičové aktivity závodu prevzala 100% dcérska spoločnosť medzinárodnej korporácie MOTOROLA, Inc. nazvaná Slovakia Electronics Industries (SEI), ktorá obnovila (ale na oveľa vyššej technologickej a technickej úrovni) výrobu CMOS čipov v roku 2001 (SEI sa neskoršie stala súčasťou korporácie ON Semiconductors, ktorá je v súčasnej dobe známa pod mierne modifikovaným názvom ONSEMI), a strojárske aktivity TESLA prevzala spoločnosť so zahraničnou účasťou FKM.
V 80-tych rokoch sa v mimopracovnej oblasti venoval hlavne činnosti v ČSVTS, kde sa angažoval v SV KAK ako vedúci sekcie mini a mikropočítačov a v organizovaní celoštátnych konferencií SMEP ´8x, striedavo v Čechách a na Slovensku. Vďaka zborníkom z týchto konferencií sa dochovalo veľa cenných historických informácií.
V poslednej dobe sa venuje hlavne popularizácii a dokumentovaniu histórie výskumu, vývoja a výroby počítačov na Slovensku a to jednak v tlačenej podobe (napr. Príspevok VUVT Žilina k rozvoju výpočtovej techniky v Čechách a na Slovensku) ale aj na vlastných výstavách historickej slovenskej výpočtovej techniky (v rokoch 2017, 2018(dvakrát) a 2019) resp. na vlastnej internetovej stránke <www.vuvt-zilina.
Ing. Jozef Jágerčík Štúdium:
1960-1961 SPŠ elektrotechnická Prešov (elektrické stroje a prístroje)
1961-1964 SPŠST J. Murgaša B. Bystrica (rozhlasová a televízna technika)
1965 – 1970 ČVUT Praha, Elektrotechnická fakulta, odbor Technická kybernetika
špecializácia samočinné počítače
1974-1976 ČVUT Praha postgraduál „Systémy diaľkového spracovania dát“
Prax:
1970-1971 Datasystém Bratislava technik pri počítačoch MINSK 22, MINSK32
(školenie MINSK32 v Českých Budějoviciach)
1972-1973 Štátna banka B. Bystrica, budovanie výpočtového strediska,
počítač VARIAN 620/L
1973-1980 TESLA Banská Bystrica konštruktér na oddelení „Prenos dát“
1980-1995 vedúci odboru „Vývoj a Konštrukcia“
V závode TESLA neskôr premenovaného na Závody výpočtovej techniky sa podieľal alebo samostatne riešil mnohé projekty. Medzi iným inovácia licenčného zariadenie pre prenos dát GH210C na ZPD 1200R (náhrada feritovej pamäte polovodičovou, prerobenie zdroja napájania na impulzný spolu s Jánom Kolesárom), terminálový procesor TP8, návrh a programovanie mikropočítača SPU800, riešenie problematiky návrhu, výroby a testovania dosiek plošných spojov, spolupráca s VÚVT Žilina, ZVT Námestovo na príprave výroby počítačov SMEP a periférií JSEP so závodom ARITMA Praha a VÚVT Praha.
1995-1997 riaditeľ a spolumajiteľ spoločnosti ELTRO s.r.o.
1997-2005 vedúci odboru „Technický rozvoj“ v LOBB Banská Bystrica,
vedúci odboru „Vývoj a Konštrukcia a Technológia“ 2004-2006 predseda predstavenstva a generálny riaditeľ LOBB Banská Bystrica
Ing. Karol Richter, CSc.
Po absolvovaní štúdia na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave nastúpil pracovať v Ústave technickej kybernetiky SAV, kde sa zúčastnil koncepčného návrhu a realizácie funkčnej vzorky prvého slovenského digitálneho počítača RPP-16.
Neskoršie sa zaoberal teoretickými problémami a simuláciami paralených počítačov (v jazyku SIMULA na počítači CDC 3300). Bol zodpovedný riešiteľ projektu paralelného asociatívneho počítača PPS SIMD, špecializovaného na spracovanie radarových signálov. Spoločnosť Kyberex vyrobila 8 kusov tohto počítača. Po roku 1989 založil firmu RITECH s.r.o. kde pracoval až do odchodu do dôchodku.
Ing. Vincent Škotta
V roku 1966 absolvoval Katedru automatizácie Elektrotechnickej fakulty SVŠT v Bratislave. Nastúpil pracovať v štátnom podniku Konštrukta Trenčin. Tam mal aj preddiplomovú prax – transformovanie logických obvodov s tranzistormi na integrované obvody pre malé dosky plošných spojov počítača MSP 2, ktorý vyvíjal Výskumný ústav matematických strojov v Prahe a Konštrukta pripravovala podklady pre výrobu.
Podiaľal sa aj na rôznych projektoch súvisiacich s vojenskou technikou, ktoré bola hlavnou náplňou Konštrukty. V roku 1970 sa dostal do projektu RPP-16. Jednou z prvých úloh Konštrukty bol návrh a realizácia veľkodoskovej (moduly plošných spojov) verzie. V spolupráci s kolegami a pracovníkmi z Ústavom technickej kybernetiky SAV sa podieľal sa na rekonštrukcii mikroprogramovateľnej riadiacej jednotky počítača RPP-16 s feritovou pamäťou na sekvenčnú riadiacu jednotku založenú na preklápacích obvodoch D (bipolárne integrované obvody TTL). V roku 1971 prešiel do Výskumne – vývojového strediska Tesly Orava (neskôr premenovaného na VVL a napokon VÚVT) v Žiline, kde bol hlavným riešiteľom stolovej a stojanovej verzie RPP-16 mini a v rokoch 1976-78 inovovanej verzie – rekonštrukcia stolovej verzie RPP-16S na stojanovú.
Ako externista občas prednášal na katedrách kybernetiky Vysokej škole dopravnej v Žiline a Vysokej škole technickej v Košiciach. Až do zániku VÚVT koncom roku 1991, kde pracoval na rôznych vedúcich pozíciách a projektoch (napríklad tester veľkých dosiek) založil s kolegami z VÚVT firmu VAIS a.s., kde pôsobil do odchodu do dôchodku.
Martin Pališin
Je zberateľ starých počítačov a zaoberá sa (okrem iného) aj históriou slovenských počítačov (prvého slovenského digitálneho počítača) RPP-16 ale hlavne, a to aj rekonštrukciou minipočítačov SMEP.
SÁLOVÉ POČÍTAČE A SERVERY
Ing. René Filustek, CSc.
| Roky | Kde a čo | Diplomy |
| 1953 ÷ 1956 | Jedenásťročná stredná škola, Bratislava Ul. Č. A, 8 | maturita 1956 |
| 1956¨÷ 1962 | SVŠT, elektrotechnická fakulta, špecializácia Rádiotechnológia
· Apríl 1961 ÷ január 1962 zamestnanec Tesla Bratislava (rádioprijímače), štúdium popri zamestnaní, vypracovanie diplomovej práce: Tranzistorový pomerový detektor pre rádioprijímače VKV |
promócia feb. 1962 |
| marec ÷ august 1962 | polročná povinná vojenská služba | |
| sept. 1962 ÷ jan. 1968 | Počítačové stredisko Elektrotechnickej fakulty SVŠT, neskôr Katedra matematických strojov
· sept. 1962 ÷ jan. 1963 Školenie Ural 2 V Penze · okt. 1965 ÷ jún 1966 stáž Univerzita v Grenobli · Technik údržby Ural 2, inštalovanie počítača MSP 2a |
|
| 1968 ÷ 1987 | Výskumné výpočtové stredisko s účasťou OSN (VVS/OSN)
· 1969 Školenie hardvéru počítača CDC 3300 · 1969 ÷ 1971 Údržba CDC 3300 · 1971÷ 1974 programovanie v rámci ISIS (Integrovaný štatistický Informačný Systém) · 1974 ÷ 197? IŠŠ (Inštitút Špecializovaného Štúdia) vypracovanie učebníc a prednášanie o počítačových systémoch pre zamestnancov VVS, spoluorganizovanie Softvérových seminárov SOFSEM, výskum štruktúrovaného a modulárneho programovania, výskum dátových štruktúr. · Kandidátska dizertačná práca: Perspektívne smery vytvárania programových systémov · 197? ÷ 1984 Výskum diaľkového prenosu dát, Inštalácia nórskeho Telekomunikačného multiplexera (počítač Nord 20) · 1984 ÷ 1987 Spolupráca pri vývoji Bratislavského programovacieho systému (na báze Modula 2, prof. Wirth), programovací systém prenositeľný na počítače CDC, EC (IBM 360), SMEP (PDP 11) a (???). HP. Vypracovanie referenčnej príručky jaj overenie na príkladoch. |
1978 obhajoba kandidátskej práce |
| 1987 ÷ 1992 | Slovenský energický podnik (SEP) Bratislava.
· Inštalácia a uvedenie do prevádzky počítača Iskra Delta – licencovaný výrobok PDP 11, Juhoslávia. · Vytvorenie celoslovenskej terminálovej siete – všetky výrobne elektriny a Slovenský dispečing. · Vypracovanie podkladov na konkurz (tender) na vytvorenie integrovaného systému evidencie a administratívy energetiky na Slovensku (nerealizované). |
|
| 1992 – 1996 | TRANSTECH, a. s. Bratislava (pobočka rovnomennej nemeckej firmy)
· Lokalizácia softvéru od Bavaria Soft do slovenčiny a češtiny · Implementácia tohto administratívneho softvéru do malých a stredných podnikov vrátane dodávky počítačových sietí (účtovníctvo, dodávateľsko-odberateľské vzťahy (objednávky, faktúry, elektronické platby, …) |
|
| 1996 ÷ 1997 | Bankové zúčtovacie stredisko Bratislava (BZCS)
· Štúdium EDI (Electonic Document Interchange) – elektronická výmena dokladov podľa normy OSN EDIFFACT |
|
| 1997 ÷ 2001 | EDIVAN Bratislava
· Implementácia EDI v rôznych podnikoch (EDIFACT) |
od r. 1998 v penzii |
| 2001 ÷ 2002 | CENTRADE, organizácia Českého Telecomu, Praha
· Implementácia elektronickej výmeny dokladov v rôznych podnikoch (EDIFACT) |
|
| 2001 ÷ 2007 | COPROJECT. a. s. Bratislava
· Prekladateľ, tlmočník – Dokumentácia PSA, CEGELEC (Montážna hala, 12 profesií – realizačné projekty stavby automobilky v Trnave) |
ŠPECIÁLNE, PARALELNÉ POČÍTAČE A SUPERPOČÍTAČE
Ing. Jozef Skákala, PhD.
V rokoch rokoch 1972 až 1977 absolvoval štúdium na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej Technickej Univerzity v Bratislave, následne nastúpil na doktorandské štúdium na Ústave technickej kybernetiky SAV pod vedením školiteľa akademika Plandera .
V roku 1982 obhájil dizertačnú prácu na tému “Príspevok k návrhu a programovaniu paralelných procesorov typu SIMD” a až do roku 1992 pracoval na pozícii samostatného vedeckého pracovníka na projekte pre návrh a vývoj paralelného procesorového systému SIMD, konkrétne sa venoval vývoju simulačného prostredia a niektorých programových modulov a knižníc pre podporu programovania systému SIMD.
Je autorom desiatok publikácií a príspevkov na konferenciách na túto tému. Absolvoval dve dlhodobé zahraničné stáže – 1987 PTB Braunschweig (projekt „multicomputer development for Monte Carlo calculations“) a 1989- 1990 Mueck Ges.m.b.H. – IBM Partner vo Viedni, „návrh a vývoj databázových aplikácií pre bankový sektor“.
V roku 1991 bol poverený predsedníctvom SAV dočasným vykonávaním funkcie riaditeľa novovytvoreného Ústavu počítačových systémov SAV a od roku 1992 funkcie vedúceho vedecko-výskumného úseku ÚPS SAV, kde 31. decembra 1992 ukončil svoje pôsobenie na SAV.
Od roku 1993 pôsobí ako zakladajúci člen, člen predstavenstva a výkonný riaditeľ spoločnosti
SPIRIT informačné systémy a.s., kde sa zároveň podieľal na riadený projektov z oblasti programových systémov
- pre zber informácií a reporting o znečistení ovzdušia pre medzinárodné organizácie ako Agentúry životného prostredia EEA , panel pre klimatické zmeny IPCC ako aj MŽP SR
- pre podporu logistiky dodávateľských reťazcov automobilového priemyslu
- ako aj vývoja a distribúcie vlastného programového systému pre integráciu zariadení a inteligentný monitoring budov AlViS inštalovaný rádovo v tisíckach licencií na objektoch po celom svete
Ing. Ľubomír Sestrienka, CSc.
V roku 19XX absolvoval Elektrotechnickú fakultu SVŠT v Bratislave odbor XXXXX
Vrokoch 19XXX – 19XX pracoval v Ústave technickej kybernetiky na rôznych projektoch a špecializoval sa na
– multiprocesorové systémy s vysokou spoľahlivosťou
– špecializované databázové systémy používané hlavne v bankovníctve. Sú to aplikácie, kde DB file má rádovo desiatky/stovky miliónov rekordov. Bežne známe systémy adresujú na disku súbory. Tu sú adresované jednotlivé rekordy prostredníctvom logických súborov. Bežne sa kompilujú programy. Tu sa musia kompilovať aj LF.
– Zaoberal sa problematikou kompresie obrazov a videa, prvé články o JPG a MPG boli posledný rok existencie ČSFR od nás.
MIKROPOČÍTAČE
Mgr. Stanislav Hrda
Absolvoval matematické gymnázium GAMČA a vyštudoval Fakultu matematiky a fyziky Univerzity Komenského v Bratislave odborTeoretická informatika a programovacie systémy.
Absolvoval aj 6 mesačný pobyt na Fakulte informatiky v Lipsku, Nemecko vďaka grantu ERASMUS. Profesionálne pôsobil ako Field System Engineer v spoločnosti Sun Microsystems koncom 90tych rokov kde si rozšíril znalosti o platformy Unix, Solaris a Linux. Dnes pôsobí ako konzultant pre sieťové riešenia Cisco.
Vo voľnom čase sa venuje aj dobročinnosti pre hendikepovaných s duševným zdravím. V 80tych rokoch naprogramoval prvé slovenské textové adventúry pod fiktívnou značkou Sybilasoft. Začiatkom 90tych rokov spoluzakladal Ultrasoft, ktorý po prvý raz ponúkol desiatky herných a úžitkových programov s legálnou distribúciou a odmenou pre programátorov vo vtedajšom Československu.
Ultrasoft vydával prvý celofarebný herný časopis Bit primárne pre užívateľov 8 a 16 bitových domácich počítačov Sinclair, Atari, Commodore vrátane počítačov domácej proveniencie Didaktik.
Aj dnes ako hobby mapuje retro počítačovú scénu, spája aktérov slovenského a zahraničného mikrocomputingu, spolupracuje aj so Slovenským múzeom dizajnu archivujúcim slovenskú hernú tvorbu od počiatku 80tych rokov 20. storočia.
Podieľal sa na preklade prvých slovenských textových adventúr do angličtiny, čo zaznamenali aj svetové portály TheVice, Verge, Kotaku. O jeho dobovej hre Šatochin glosujúcej fiktívne stretnutie nezničiteľného Ramba so sovietskym majorom Šatochinom vtipkujúcej z okupačnej sovietskej armády počas 80tych rokov v ČSSR sa nachádza aj historický záznam v knihe Aarona Reeda 50 Years of Text Adventures, resp. v knihe Jaroslava Švelcha Gaming The Iron Curtain
Ing. Roman Kišš
Študoval na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave v rokoch 1967 – 1972, kde skončil špecializáciu Konštrukcia elektrických strojov a prístrojov.
Od malička ho zaujímali technické novinky, najmä elektrotechnika, rádiá, gramafóny a novinky uverejňované v časopisoch Radioamatér a Veda a technika mladeži. Už ako piatak na základnej škole si zostrojil prvé rádio s dvomi elektrónkami.
Jeho prvým zamestnávateľom bol Poľnohospodársky projektový ústav v Banskej Bystrici, kde projektoval elektroinštalácie pre kravín. Navrhol automatické zapínanie svetiel s možnosťou stmievania so senzormi svetla a pohybu. Potom prešiel do Banskej Štiavnice, kde na Strednej priemyselnej škole chemickej vyučoval výpočtovú techniku so zameraním na aplikácie v chemickom priemysle. Ďalśím zamestnaním bola Atómová elektráreň v Bohuniciach, kde v roku 1975 skonštruoval logický počítačProLog nahrádzajúci reléovú automatiku. Toto zariadenie sa dostalo aj do výroby.
V roku 1976 nastúpil do zamestnania v š.p. TESLA Piešťany, kde začal pracovať na zahorovaní integrovaných obvodov a neskoršie na konštrukcii mikropočítačov, kde navrhol jednodoskový mikropočítače PMI 80 a PMD 85, ktoré sa dostali do výroby aj v závode TESLA Bratislava. V spolupráci s V.D. Skalica navrhol osobný počítač Didaktik Alfa, ktorý V.D. vyrábalo pre školy. Pracoval aj na projekte 16 bitového osobného počítača PC88.
Pre ÚTK SAV navrhol rastrovací grafický displej s 1024×1024 8bitovými bodmi. Navrhol aj 1 bitový zvukový syntetizér a realizoval zbernicu pre pripojenie meracích prístrojov k počítačom.
Po roku 1989 odišiel do Kanady a neskôr USA, kde pracoval na rôznych projektoch napríklad v spoločnosti VISA alebo Microsoft (kde v rokoch 2003-2013 získal ocenenia Most Valuable Professional). Stále pracuje na menšich IT projektoch a striedavo žije na Slovensku a v zámorí.
Imrich Konkoľ
Absolvoval Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú na Zochovej ulici v Bratislave a pokúsil sa o štúdium na FEI STU, kde po semestri zistil, že omnoho viac ako teória ho zaujala prax v oblasti IT.
Od februára 1994 sa zamestnal v Podniku výpočtovej techniky, ako operátor DEC VAX 7000, neskôr pôsobil na viacerých IT pozíciách na Štatistickom úrade SR a následne v komerčnej sfére vo firmách Softec, Soitron, HP a HPE. V súčasnosti pracuje v DXC Technology na manažérskej pozícii v oblasti cloudových riešení.
V 80-tych rokoch začínal svoje prvé kroky v oblasti IT na počítačoch značky Sinclair, ktoré si svojpomocne upravoval a rozširoval o nové periférie. Svoje úpravy publikoval v dobovom časopise Fifo, pomocou ktorého následne spropagoval aj korešpondenčný klub užívateľov disketového radiča Betadisk pre ZX Spectrum, ktorého bol spoluzakladateľom.
Vo voľnom čase sa venuje svojim trom deťom a tiež činnosti pre občianske združenie SinDiKat, ktoré spoluzakladal v roku 2009 pre vytvorenie platformy na stretávanie sa a výmenu skúseností pre stále aktívnych nadšencov a prívržencov historických domácich osembitových počítačov.
Aktívne spolupracuje s mnohými skupinami a jednotlivcami prevažne v rámci podujatí určených na výmenu skúseností alebo prezentáciu aktuálnej tvorby na dobových počítačoch ako napr. Forever, Demobit, Bytefest, JHCon a i. Spoluorganizuje a zúčastňuje sa na stretnutiach zameraných na technologickú údržbu historickej IT techniky či demotvorbu, kde aj prednáša alebo prispieva do panelových diskusií. Taktiež napomáha vývoju a výrobe moderných periférií pre retro počítače prevažne pôvodnej československej výroby.
MIKROELEKTRONIKA A INTEGROVANÉ OBVODY
Doc. Ing. Vladimír Áč, CSc.
Vyštudoval odbor fyzika tuhých látok na Falulte elektrotechniky, Slovenskej vysokej školy technickej (teraz STU) v Bratislave. Absolvoval dvojročný postgraduálny kurz na ČVUT v Prahe v odbore elektronika.
V rokoch 1967-1998 pracoval v závode TESLA Piešťany a.s. ako vedúci výskumný a vývojový pracovník v oblasti návrhu a aplikácií integrovaných obvodov.
35 rokov pôsobil ako pedagóg na STU a na Trenčianskej univerzite A. Dubčeka v Trenčíne. Po roku 1995 pracoval 10 rokov v súkromných spoločnostiach na vývoji prostriedkov pre distribuované elektronické systémy.
S ústavmi SAV spolupracoval v oblasti obrovskej magnetorelektroniky, hardvérových a softvérových prostriedkov pre jednočipové mikropočítače a systémy, systémové inžinierstvo, poradenskú činnosť v aplikáciách informačných systémov a fyzikálnych interpretácií správania sa reálnych systémov.
Navrhol a konštruoval mnohé prístroje a zariadenia používané pri vývoji a výrobe integrovanźch obvodov, napríklad snáď prvý 8 bitový mikropočítač na Slovensku alebo zariadenie na meranie vzdialeností pod mikroskopom s mikroprocesorom MHB 8080. Je autorom 7 patentov a vyše 70 vedeckých prác.
Ing. Antonín Halama
Po úspešnom ukončení štúdia na Strojníckej fakulte Českého vysokého učenia technického v Prahe v odbore: Jemná mechanika a optika v roku 1967, nastúpil dňa 7.4.1967 do závodu Tesla Piešťany.
Pred základnou vojenskou službou (1.10.1967 – 27.8.1968) pracoval na pracovisku fotolitografia, ktoré vznikalo na novoutvorenom výskumnom a vývojovom oddelení. Pod jeho vedením bolo vyrobené prvé expozičné zariadenie s možnostou orientácie kremíkovej dosky. Po návrate z vojenskej služby a mesačnom zaškolení v závode TESLA Rožnov začal budovat pracovisko vývoja a výroby fotolitografických masiek.
Tam pracoval na rôznych projektoch inovácií napríklad viedol vybudovanie čistých priestorov s vlastnou klimatizáciou, ktoré vyhovovali vtedajšiemu štandardu SEMI a inštalácie zariadení pre výrobu masiek integrovaných obvodov vyrábaných v Československu alebo v zahraničí. Po roku 1989 sa pracovisko zaradilo medzi popredné v Európe
V závode TESLA Pieštany pracoval aj ako člen predstavenstva a do roku 2004 a zastával funkciu riadenia služieb. 1.6. 2004 bol z dôvodu ukončenia konkurzu závodu TESLA Pieštany prepustený.
Ing. Peter Kákoš
V rokoch 1968-1973 absolvoval Elektrotechnickú fakultu SVŠT v Bratislave.
1974 – 1991 pracoval v Ústave technickej kybernetiky SAV na rôznych projektoch návrhu integrovaných obvodov napríklad UART, hradlové polia s technológiou CMOS, jednobitový logický processor, zákaznícky VLSI pre ZVT Banská Bystrica.
1991 – 1995 samostatný návrhár VLSI registrovaný v “polovodičovej topografi No.92-001i” – návrh hradlových polí, marketing produktov, návrh, verifikácia, testovanie a implementácia. Spolupráca so závodmi TESLA Piešťany a Rožnov p.R.
1996 – 2000 Senior Design Engineer Motorola neskôr ON Semiconductor, Rožnov p.R. návrh digitálnych integrovaných obvodov, simulácie v programe SPICE, návrh logickej a elektrickej schémy, rozmiestnenie a prepojenie tranzistorov, dokumentácia obvodov s technológiou 0,35um.
2001-2019 Honeywell Aerospace, Praha. Technický manažér (spoluzakladateľ pražskej pobočky). Application Specific Integrated Circuits (ASIC) a Field Programmable Gate Arrays (FPGA) – vedúci skupiny pre návrh, verifikáciu a overenie.
Doc. Ing. Rudolf Kinder, PhD.
Doc. Ing. Rudolf Kinder, PhD. Ústav elektroniky a fotoniky FEI STU v Bratislave rudolf.kinder@gmail.com Rudolf Kinder (1940) vyštudoval technickú kybernetiku – matematické stroje na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Pracoval vo VÚRUP-e v Bratislave a na Katedre mikroelektroniky EF SVŠT v Bratislave. Zahraničné pobyty absolvoval na MEI Moskva a na IMEC Leuven. Spolupracoval s ČVUT Praha, FIIT STU, TU Ilmenau a TU Wroclav. Vo výskume sa zameral predovšetkým na meranie a diagnostiku polovodičových štruktúr a súčiastok a na štúdium koncentračných profilov prímesí submikrometrových štruktúr vytvorených na báze Si, GaAs a InP. Významne sa podieľal na zavádzaní a aplikácii výpočtovej techniky pri automatizácii zariadení používaných v oblasti diagnostiky polovodičových štruktúr a súčiastok. Je spoluautorom viac ako 130 vedeckých a odborných publikácii a dvoch patentov
Dr. Rer. Nat. Ing. Ivan Kostič
Vyštudoval fyziku na Fyzikálnej fakulte Moskovskej štátnej univerzity. Diplomovú prácu obhájil na tému merania magnetických polí pomocou skenovacej elektrónovej mikroskopie. Rigoróznu prácu obhájil v odbore elektronika a vákuová technika na Univerzite Komenského v Bratislave.
Pracoval ako výskumný pracovník v oddelení elektrónovej litografie na Ústave technickej kybernetiky SAV, neskôr Ústav informatiky SAV. V súčasnosti pokračuje vo výskumnej práci v oddelení senzorických systémov a technológií na ÚI SAV.
Jeho hlavnou činnosťou bolo využitie elektrónovej litografie v technológiách prípravy štruktúr pre mikroelektroniku, senzoriku, nanofotoniku a mikro-elektro-mechanické systémy, výroba fotolitografických masiek a využitie rastrovacej elektrónovej mikroskopie.
Jeho výskumná činnosť bola zameraná na elektrónové rezisty, optimalizáciu litografických parametrov a technológie prípravy submikrometrových a nanometrových štruktúr.
Bol spoluriešiteľom ako aj zodpovedným riešiteľom viacerých výskumných národných a medzinárodných výskumných projektov (VEGA, APVV, MAD SAV, 6RP EÚ).
Zahraničné pobyty absolvoval na Technickej univerzite v Kasseli (Nemecko), v Ústave mikroelektroniky NCSR v Aténach (Grécko), v Ústave mikroelektronických technológií Chernogolovka pri Moskve (Rusko) a v Ústave elektroniky BAV v Sofii (Bulharsko).
Spoluautor 132 publikácií a 864 citácií evidovaných v databáze Web of Science Core Collection, H-Index 15 (zdroj WoS, august 2022).
Ako člen kolektívu oddelenia elektrónovej litografie ÚI SAV získal ocenenie SAV za projekt „Submicro- and nanometer e-beam lithography“ v roku 1999. V roku 2007 mu bola udelená Cena SAV za budovanie infraštruktúry pre vedu.
Technické zručnosti: prevádzka a využitie elektrónových litografov ZBA10 (Carl-Zeiss, Jena), ZBA21 a ZBA23 (Vistec electron beam, Jena), prax na ÚTK SAV, neskôr ÚI SAV; prevádzka, servis a využitie komparátora fotolitografických masiek, školenie v Carl Zeiss, Jena, NDR, prax na ÚTK SAV, neskôr ÚI SAV; prevádzka a servis optických mikroskopov, prax na ÚTK SAV, neskôr ÚI SAV; využitie rastrovacích elektrónových mikroskopov (TESLA Brno BS340, JEOL JSM 6400F, HITACHI S-800, Quanta FEG250 FEI), prax na ÚI SAV, ElÚ SAV, Ústave mikroelektroniky v Aténach (Grécko) a Technickej univerzite v Kasseli (Nemecko); prevádzka zariadenia na plazmatické leptanie Oxford, prax na Technickej univerzite v Kasseli (Nemecko); prevádzka a využitie nanolitografického systému NanoMaker/SEM JEOL JSM 6400F, prax na Katedre fyziky FMFI UK a ÚI SAV; prevádzka a využitie nanolitografického systému Elphy Quantum (Raith)/SEM Inspect F50 (FEI), prax na ElÚ SAV.
Ing. Ľudovít Malý, CSc.
Piešťany ludovit.maly@hotmail.com Ľudovít Malý (1953) vyštudoval na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (EF SVŠT) odbor Experimentálna elektrofyzika. V rokoch 1978 až 1994 pracoval v TESLE Piešťany na vývoji technológie CMOS s kremíkovým hradlom. Pracoval na vývoji rôznych IO CMOS s Al aj kremíkovým hradlom. 8 Zaoberal sa vývojom testovacích čipov pre hodnotenie technologických procesov a pre tvorbu a verifikáciu návrhových pravidiel. V roku 1994 obhájil dizertačnú prácu na tému „Tvorba návrhových pravidiel IO CMOS“. Spolupracoval s Katedrou mikroelektroniky STU Bratislava, OFE SAV Piešťany, Ústavom technickej kybernetiky SAV a TESLOU VÚST Praha. V rokoch 1994 až 1998 pracoval vo firme CEDO Brno. Zaoberal sa vývojom knižníc štandardných buniek pre digitálne integrované obvody, návrhom topografie štandardných buniek, simuláciou, charakterizáciou a implementáciou štandardných buniek pre CAD návrhové systémy a pre kremíkový kompilátor Synopsys. Podieľal sa na automatizácii návrhu knižníc štandardných buniek pre digitálne integrované obvody, čo zahŕňalo automatické generovanie topografie, exportných súborov pre CAD a dokumentácie. Spolupracoval s KHBO Oostende a IMEC Leuven. V rokoch 1998 až 2008 pracoval v pobočke Siemens v Piešťanoch. Zaoberal sa vývojom zákazníckych integrovaných obvodov a makro-buniek pre procesory. Zaoberal sa aj formálnou verifikáciou logických obvodov pomocou ABV. V rokoch 2008 až 2018 pracoval vo firme Vossloh-Schwabe v Trnave ako vývojový pracovník na vývoji elektronických predradníkov pre fluorescenčné a LED svietidlá