Za vynálezcu 
logaritmického pravítka možno považovať anglického profesora astronómie na univerzite v Oxforde (1561-1626), ktorý v roku 1620 začal používať logaritmicky rozdelenú stupnicu a pri porovnávaní dĺžok, ktoré reprezentovali logaritmus čísla používal kružítko. Viedenský farár Wiliam Oughtred (1574 -1660) začal používať logaritmické stupnice, ktoré sa posúvali po sebe priamočiaro. Po ňom v 17.storočí Seth Partridge a Edmund Winagte zdokonalili logaritmické pravítko pridaním posuvného jazýčka na presné odčítanie hodnôt zo stupnice. V 19. storočí pribudol na logaritmickom pravítku priesvitný bežec s ryskou a v tejto podobe sa používalo až do času, keď sa rozšírili elektronické kalkulačky. Nie mechanické, lebo na logaritmickom pravítku boli aj výpočty funkcií sin(α), cos(α), tg(α), ctg(α), mocniny, odmocniny a iné funkcie potrebné pre technické výpočty. Logaritmické pravítko bolo nutnou výbavou študenta na Slovenskej vysokej škole technickej ešte v roku 1970. Používalo sa na cvičeniach z technických predmetov, matematiky a fyziky. Ale aj profesori (matematika, elektrotechnika) počas prednášky pri tabuli počítali príklady s pomocou logaritmického pravítka. Používali sa aj v konštrukčných kanceláriách, továrňach, výskume.
Logaritmické pravítko pozostáva z troch častí: pevnej, posuvnej a bežca s jednou alebo viacerými vlasovými ryskami na presné odčítanie čísla. Na ich hranách, ktoré sa posúvajú po sebe sú nakreslené číselné stupnice v logaritmickej mierke. Princípom počítania na logaritmickom pravítku sú rovnice:
log a.b = log a + log b log a/b = log a – log b
Spočítaním dĺžok, nakreslených na logaritmickej stupnici teda vykonáme operáciu násobenia odpočítaním operáciu delenia.
Názorná ukážka výpočtu 2 x 2 = 4 je na dolnom obrázku. Rovnako vieme vypočítať aj 2 x 3 = 6 a podobne. Delenie je vidieť na tej istej stupnici v tej istej polohe posuvného pravítka 4:2 = 2 a 6:3 = 2. Stotiny sa odhadovali na stupnici okom podľa polohy rysky na bežci.
