Herman Holerith sa ako 19 ročný študent matematiky stal v roku 1879 asistentom pri sčítaní ľudu v USA, ktoré a uskutočnilo v roku 1880. Tam sa zoznámil s problematikou spracovania veľkého množstva údajov. V roku 1884, už ako matematik si podal patentovú prihlášku na elektrický tabulačný systém, ktorý používal diernu pásku
na záznam údajov. Neskôr prepracoval systém na dierne štítky. Na kódovanie údajov prišiel vo vlaku, kde si všimol sprievodcu, ktorý cvikol cestujúcemu lístok, čím vlastne zaregistroval jeho prítomnosť vo vlaku. V roku 1885 sa tento stroj použil pri sčítaní ľudu v štáte Massachussets, kde bolo použitých 2 milióny štítkov, ktoré vážili 14 ton. Prvé praktické nasadenie Holerithovho systému spracovania údajov bola štatistika úmrtí v Baltimore v roku 1887. Jednalo sa približne o 40 tisíc úmrtí ročne. V tom istom roku spracovali podobným spôsobom aj štatistiku zdravotného stavu armády v New Yorku. V roku 1989 bol Holerithovi udelený patent USA na triediaci a tabelačný stroj. Holerith následne vyhral konkurz na strojové spracovanie sčítania ľudu v USA pre rok 1890. Podmienkou konkurzu bolo opakované spracovanie časti údajov zo sčítania ľudu z roku 1880 a porovnanie výsledkov. V roku 1889 dostal Holerith na Columbia University v New Yorku titul PhD za obhájenie svojho vynálezu. V roku 1890 bolo pri sčítaní ľudu použitých 56 miliónov diernych štítkov, ktoré vážili spolu 400 ton. Systém sa rýchlo rozšíril vo svete, najmä v Európe. Prvou krajinou mimo USA bolo Rakúsko, kde použili Holerithove stroje na sčítanie ľudu už v decembri roku 1890. V roku 1895 sa tieto stroje použili prvý krát komerčne a to v účtovníctve v spoločnosti New York Central Railroad.
