Abstrakt
V nadväznosti na rozvoj výpočtovej a telekomunikačnej techniky v sedemdesiatych rokoch minulého storočia bol na Slovensku v Ústave aplikovanej kybernetiky (ÚAK) naštartovaný výskum a vývoj technických a programových prostriedkov pre tvorbu počítačových sietí. Výsledkom toho bolo v rok 1984 uvedenie prvej počítačovej siete UAKNET v krajinách východnej Európy do prevádzky. Počítačová sieť využívala datagramovú technológiu. Počítačovú sieť využívali odborníci predovšetkým z oblasti výskum a vývoja, na výmenu informácii a na prístup ku knižničným informáciám. Na základe získaných skúseností narástla požiadavka na prepojenie so zahraničnými počítačovými sieťami. To vyvolalo potrebu prechodu na X.25 technológiu.
Kľúčové slová
Počítač, počítačové siete, vývoj software, uzlové počítače, host počítače, front end počítače,
terminály, datagramová technológia, technológia X.25, internet
1. Úvod
Predpokladom pre vznik a rozvoj počítačových sietí bola výpočtová technika na určitej úrovni. Ďalším predpokladom bola telekomunikačná technika. Počítače vznikli v prvej polovici štyridsiatych rokov minulého storočia v USA pri vývoji atómovej bomby. Existencia počítača vyvolala pokračovanie vo výskume a vývoji výpočtovej techniky (VT) hlavne v USA a v Nemecku. Rozvoj telekomunikačnej techniky bol výrazne ovplyvnený kozmickým výskumom. Využitie výpočtovej techniky predpokladalo aj mať k dispozícii patričné programové prostriedky (SW) a v neposlednom rade aj kvalifikovaný personál, ktorý bol v stave vyvinúť SW pre túto oblasť. Na Slovensku s prípravou ľudí pre oblasť výpočtovej techniky sa začala zaoberať Katedra počítačov na STU (vtedy SVŠT). Na tejto katedre už od začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia mali k dispozícii počítače (Ural 2, LGP 30).V menšej miere sa tejto problematike venovala aj SAV a Univerzita. Odborníci pre túto oblasť sa pripravovali aj vo výskumných organizáciách. Medzi ne patril Ústav technickej kybernetiky SAV, Výskumný ústav výpočtovej techniky v Žiline, výskumné výpočtové stredisko OSN v Bratislave, ktorý už v roku 1969 mal k dispozícii moderný výkonný počítač Control Data 3300 vybavený s pomerne dobrou komunikačnou technikou, ktorá už v tom čase umožňovala zadávanie programov a tlač výstupov na diaľku. V tomto ústave vznikla aj skupina zaoberajúca sa výskumom v oblasti diaľkového prenosu a spracovania dát.
V roku 1971 Slovenská komisia pre vedecko-technický a investičný rozvoj (vlastne ministerstvo) zriadila Ústav aplikovanej kybernetiky. Hlavnou náplňou ÚAK výskum a vývoj programových systémov pre národné hospodárstvo. Ďalšou oblasťou bola výpočtová technika, hlavne so zameraním na výskum, vybudovanie a aplikácia počítačových sietí.
2. Výskum a vývoj počítačových sietí na Slovensku v rokoch 1975-1990
Jediným výskumným pracoviskom pre oblasť počítačových sietí na Slovensku aj v Československu bol ÚAK. V tomto období vo východoeurópskych krajinách sa nevyrábali počítače s komunikačnou technikou. Nevýhodou bolo aj to, že západné firmy z dôvodu embarga mohli dodávať menej výkonnú výpočtovú techniku bez prostriedkov na prenos dát. Na Slovensku v tom čase boli dostupné počítače EC, kompatibilné s IBM 360 a malé počítače SMEP, kompatibilné s výrobkami firmy DEC. Počítače SMEP vyrábané na Slovensku boli vyrábané aj s komunikačným zariadením, čo vytváralo podmienky pre budovanie dátových a počítačových sietí.
Pokiaľ ide o potenciálnych užívateľov, v tom čase nebol záujem o dátovú komunikáciu. Ani telekomunikácie si neuvedomovali ekonomický význam dátovej komunikácie a nevytvárali technické predpoklady pre jej rozvoj.
Koncom sedemdesiatych rokov skupina odborníkov v ÚAK sa začala zaoberať s problematikou počítačovej komunikácie. Vztýčila si za cieľ vybudovanie počítačovej siete, ktorá v budúcnosti by mohla byť využitá pre vedecké účely.
V tom čase na Slovensku neboli k dispozícii žiadne technické prostriedky pre prevádzku počítačovej siete. Nebol k dispozícii sieťový SW a chýbali aj skúsenosti s prevádzkou počítačových sietí. Hlavným cieľom bol vývoj sieťového SW pre zariadenia vyrábané vo východoeurópskych krajinách. Pri HW vývoj sa obmedzil na prídavné zariadenia. Výsledkom bol návrh sieťovej architektúry, vývoj SW pre uzlový počítač, pre terminálový koncentrátor, front-end počítač, merací systém siete a medzičlánok na pripojenie SMEP počítačov na kanál EC počítačov.
Pri vybudovaní experimentálnej počítačovej siete boli použité tieto produkty prvej generácie. Experimentálna počítačová sieť bola uvedená do prevádzky v roku 1984. Rezort Telekomunikácii dal k dispozícii pevné linky bez poplatku. Hlavným cieľom siete bol umožniť priamy prístup k databázam v Bratislave a v Prahe. Hlavnými užívateľmi boli univerzity, ústavy Slovenskej Akadémie a Českej Akadémie vied. Medzi prvých užívateľov patrili aj výskumné ústavy a niekoľko výrobných podnikov Počítačová sieť ÚAK (UAKNET) bola prvou počítačovou sieťou v krajinách bývalej RVHP. Na základe svojich cieľov a skladby užívateľov bola to výskumná sieť.
V roku 1988 bolo realizované spojenie so sieťou EUNET vo Viedni. Spojenie sa realizovalo cez komutovanú telefónnu linku dvakrát za deň. Zo siete EUNET boli sťahované informácie -pošta pre užívateľov siete UANET, kde mali k nim prístup a mohli ich využívať. Svoje „materiály“, ktoré boli určené pre účastníkov siete EUNET boli ukladané na UAKNET a dvakrát denne posielané počas telefonického spojenia na EUNET.
Konfigurácia siete UAKNET aj s vtedajšími účastníkmi ukazuje obrázok 1.
Obrázok 1
Na sieť UAKNET boli napojené organizácie :
- Ústav aplikovanej matematiky a počítačovej techniky Komenského Univerzity (ÚVTVS)
- Elektrotechnická fakulta (EFSVŠT)
- Slovenská technická knižnica (SLTK)
- Informačné stredisko poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu (AGRIIS a AGRODAT)
- Správa diaľkových káblov – Telekomunikácie (SDK)
- Výskumný ústav Telekomunikácii (MTTU)
- Informačné stredisko Federálneho úradu pre patenty a vynálezy (CIV)
- Ústav vedecko technických a ekonomických informácii – Ústredná technická základňa (ÚVTEI- ÚTZ)
- Správa diaľkových Káblov Bratislava (SDK BRAT)
- Počítačové laboratórium ÚAK (PLB-ÚAK)
- Komunikačno-informačné centrum ÚAK (KIC-ÚAK)
- Ústav výpočtovej techniky SVŠT (ÚVTSVŠT)
- Výpočtové stredisko Slovenskej Akadémie Vied (VSSAV)
- Slovenský hydrometeorologický ústav (HMU)
- Okresná správa spojov Žilina (OKSS)
- Miesto pre pripojenie na EUNET (EUNET)
3. Vstup UANET na medzinárodnú scénu
Vďaka kontaktom s technickou univerzitou RWTH v Západonemeckom Aachene v decembri 1989 som bol pozvaný do západného Berlína na výročné zasadnutie DFN Verein ( Združenie výskumných sietí Nemecka), kde som predstavil stav vývoja počítačových sietí na Slovensku a oboznámil som účastníkov so sieťou UAKNET (literatúra1). Na základe týchto informácií bolo Československo prijaté do združenia prevádzkovateľov podnikových, univerzitných a výskumných sietí RARE Working group 8, neskôr TERENA a bol som určený za zástupcu Československa v tomto združení.
Združenie ma pozvalo, aby som na výročnom zasadnutí v roku 1990 v Killarne v Írsku predstavil stav vývoja počítačových sietí v našej krajine (literatúra 2). Príspevok, ktorý tu odznel, bol potom uverejnený v odbornom časopise Computer Networks and ISDN Systems. V nasledujúcom roku som sa opäť zúčastnil takéhoto zasadnutia. Na tomto zasadnutí v diskusii vystúpil odborník na počítačové siete z USA – Vint Cerf, ktorý začiatkom sedemdesiatych rokov vybudoval a uviedol do prevádzky počítačovú sieť Pentagonu DARPA-NET. Vo svojom príspevku odporučil, aby v súčasnosti prevádzkované izolované počítačové siete prevádzkovatelia vzájomne prepojili s použitím IP adresovania . Svojim príspevkom (máj 1991) inicioval budovanie siete INTERNET v Európe.
4. Ďalší vývoj rozvoja a využívania počítačových sietí na Slovensku
Politické zmeny po roku 1989 priniesli výrazne zmeny aj v oblasti výpočtovej techniky. Bolo zrušené embargo na dovoz výkonnejšej výpočtovej techniky zo západných štátov, bola dostupnejšia odborná literatúra a odborníci aj z oblasti výpočtovej techniky mohli cestovať na západ a na mieste sa oboznámiť so stavom „sieťovania“ v západnej Európe. Pre ÚAK to znamenalo zlegalizovanie spolupráce so sieťou EUNET a možnosť pripojenia na siete v západnej Európe. Tieto skutočnosti mali za následok nárast počtu užívateľov siete UAKNET. Nakoľko ÚAK bola rozpočtová organizácia, zo svojich prostriedkov nebol schopná financovať prevádzku siete. Preto zaviedla poplatky pre užívateľov.
Pripojenie na Internet bolo možné len s X.25 technológiou. Z tohto dôvodu ÚAK sústredilo všetky svoje možné kapacity na vývoj technológie X.25. Aj Slovenské Telekomunikácie si uvedomili ekonomickú dôležitosť poskytovania svojich služieb pre prevádzku počítačových sietí a preto zintenzívnili práce na vytvorení dátovej siete na báze technológie X.25. Vytýčili si za cieľ v roku 1992 uvedenie verejnej dátovej siete do prevádzky.
A v tejto súvislosti uvádzam, že ÚAK v roku 1992 vyhral výberové konanie vypísané vládou SR na vybudovanie počítačovej siete pre orgány vlády SR. Sieť bola vybudovaná a pod názvom GOVNET uvedená do prevádzky v polovici roku 1993.
Výskum, vývoj a prevádzka siete UAKNET bola realizovaná do polovice roku 1995, keď predseda Štatistického Úradu SR, pod ktorý ÚAK patril, rozhodol o jeho zrušení ako právneho subjektu k 31.12.1995. Jeho činnosti, majetok a pracovníci boli presunutí do organizácie INFOSAT. Touto skutočnosťou pre budúcnosť bol spečatený aj osud výskumu a vývoja počítačových sietí. Hlavným zameraním činnosti INFOSTAT-u bola štatistika. Krátko po tejto udalosti prevádzkovanie GOVNETU bolo „odovzdané“ súkromnej firme. Podstatná časť pracovníkov ÚAK po jeho zlúčení prešla pracovať do rôznych organizácií.
5. Záver
Výskum, vývoj, vybudovanie a prevádzka počítačovej siete v ÚAK mala pomerne veľký význam pre rozvoj počítačovej komunikácie na Slovensku. Pre túto oblasť tu „vyrástli“ odborníci, ktorí v budúcnosti ovplyvnili rozvoj a využite výpočtovej techniky. Existencia UAKNET mala aj za následok, že Telekomunikácie si uvedomili ekonomický význam počítačovej komunikácie a začali intenzívne budovať komunikačné kanály s využitím technológie X.25. Tieto skutočnosti výrazne ovplyvnili a urýchlili zavedenie siete INTERNET do prevádzky na Slovensku.
Referencie:
(1) – Stefan Schill: CSSR –Hoffnung auf die Zukunft. Prednáška na výročnom zasadnutí Verein, Západný Berlin december 1989, v DFN Mitteilung, Berlin 1990
(2) – Stefan Schill: Networking in Czechoslovakia: Efforts and Results, Computer Networks and ISDN Systems19, (1990), 186-188
Autor
Ing. Štefan Schill
Dôchodca
Absolvent špecializácie Automatizačná technika na Elektrotechnickej fakulte STU,
v roku 1966 – 1967 pracoval na Katedre počítačov EF STU. V rokoch 1968 – 1980 Výskumné výpočtové stredisko OSN – teraz INFOSTAT. V rokoch 1981 – 1995 Ústav aplikovanej kybernetiky