Osembitové osobné počítače
Osembitové osobné počítače mali systémový softvér aj interpretátor jazyka BASIC “zašitý” v pamäti ROM. Programovali sa alebo priamo v strojovom kóde ale v jazyku BASIC. Ako vonkajšia pamäť aplikačných programov slúžil kazetový magnetofón. Niektoré počítacč napríklad ZX Spektrum mali aj prekladače jazyka C alebo Lisp. No programovanie v týchto jazykoch nebolo jednoduché, pretože nahratie prekladača do operačnej pamäti bolo zdĺhavé a nie vždy sa to podarilo na prvý krát. Kazetový magnetofón používal aj prvý 16 bitový osobný počítač IBM PC, ale potom mal už 5 palcovú jednotku s pružnými diskami s kapacitou 360 kB a neskoršie aj pevné disky s kapacitou 10 MB.
Obr. Fotografie grafik vytvorených na PMD85 a ZXSpectrum
Šestnásť bitové osobné počítače
Veľkým krokom k rozvoju počítačov bol stolný osobný počítač IBM PC s mikroprocesorom Intel 8086, ktorý používal len súčiastky, ktoré si mohol každý kúpiť (v tej dobe boli ale drahé a pre niektoré z nich platilo embargo predaja do krajín RVHP). To umožňovalo tvorbu komplikovanejších aplikácií (napríklad program Norton Commander z osemdesiatych rokov sa v inovovanej verzii používa dodnes) a tieto počítače požívali vyššie programovacie jazyky. Populárne boli kompilátory a jednoduché IDE (integrované návrhové prostredie) firmy Borland – Turbo BASIC, Pascal, C, Lisp a Prolog.
Z tohto pionierskeho činu ale firma IBM veľmi neprofitovala, nakoľko po jeho uvedení sa na trhu sa začali objavovať jeho klony ako huby po daždi. Kto na tomto rýchlom vývoji, keď si počítače mohli kúpiť aj jednotlivci profitoval bola firma Microsoft, ktorá vyvinula prvý operačný systém pre tieto počítače – MS DOS. Za ním nasledovali oknové systémy Windows 3.X, 95, 98, 2000 atď. V ÚTK SAV bol prvý, 16 bitový mikropočítač IBM PC AT (1983). Na ňom sa vyvíjalo niekoľko softvérových systémov medzi iným aj kremíkový kompilátor, systém ktorý umožňoval nový spôsob návrhu integrovaných obvodov automaticky z ich funkčnej špecifikácie.