Počítačová grafika

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia, navštívil Počítačové laboratórium ÚTK SAV akademický sochár Jozef Jankovič. Z rozhovoru sa vyvinula spolupráca – prvý pokus na Slovensku – vytvoriť na počítači okrem geometrických útvarov aj niečo umelecké, čo sa nedalo nahradiť výpočtovým algoritmom. Dovtedy kresby, propagované v časopise CALCOMP NEWS vychádzali z matematických rovníc a vytvárali rôzne zaujímavé obrazy, ale ako sa vtedy hovorilo, počítač bol „umelec“ sám. To nám však nestačilo. Vytvorila sa dvojica Jankovič – Bertók, kde Imrich Bertók, pracovník Počítačového laboratória ÚTK SAV, bol programátor. V expozícii Stálej výstavy v miestnosti č. 6 sú umiestnené tri obrazy s variáciami ruky a séria obrazov menších rozmerov s témou ženy. Obrazy boli vytvorené na počítači GIER, naprogramované v jazyku Algol 60 a nakreslené na súradnicovom zapisovači CALCOMP.

Obraz ruky

Úplne prvá umelecká počítačová grafika, pravdepodobne prvá na území bývalého Československa je z roku 1973 a je uložená v depozitári. Druhý exponát, vystavený v miestnosti č. 6 je z roku 1974, kolorovaný červeno a žltou farbou (dar od Ing. Štefana Kohúta). Autorom kresby ruky je akademický sochár Jozef Jankovič a variácie pohybov programoval matematik Imrich Bertók. Pán Jankovič nakreslil na milimetrový papier ruku a Imrich Bertók na ňom vytvoril gausovú rovinu a bod po bode odčítaval súradnice čiary, ktorá vytvárala ruku. Potom ich nadieroval do diernej pásky, vložil do počítača a programom, ktorý sám vypracoval a nakreslil ju na digitálnom súradnicovom zapisovači.

Potom do programu vložil parametre pre procedúry transformovania – posuv, otáčanie alebo bodov kresby a vhodnými kombináciami týchto transformácií vytváral rôzne variácie tvaru ruky. Akademický sochár Jozef Jankovič pritom radil ako meniť obraz a vyberal, ktoré výstupy sú tie, čo očakával. Nasledovalo profesionálne polygrafické spracovanie, farbenie atď. už v tlačiarni.

Variácie ruky

Nadpis tohto odseku nie je umeleckým názvom diela, ale pripomína spôsob ako vzniklo.

Ďalší obraz na stene – zelený, predstavuje otáčanie ruky v kruhu a tretí zase transformáciu ruky do kruhu pri posúvaní nasledujúceho obrazca voči predchádzajúcemu.

---

Obrazy darovali Mária Postulková (obraz vĺavo) a Alžbeta Gaboňová (obraz vpravo).

Bolo urobených viac diel a mnohé z nich boli vystavené do roku 1990 na chodbe Počítačového laboratória ÚTK SAV ako dar od akademického sochára profesora Jozefa Jankoviča, ktorý sa osobne zúčastnil aj otvorenia Minimúzea dňa 17. 5. 2002.

Motív ženy

Jozef Jankovič nakreslil ženu, skladajúcu sa z 5 častí (hlava, telo, ruky, nohy). Imrich Bertók vložil kresby do počítača GIER a nakreslil na krivkovom zapisovači CALCOMP. To bol prvý krok. Potom naprogramoval matematickú krivku „epicykloidu“. Počas kreslenia obrysov ženy mohol kedykoľvek zasiahnuť umelec stlačením tlačidla a odvtedy sa k jeho kresbe pripočítavala epicykloida. Začali sa kresliť čiary zo súčtu umelcovej kresby a matematickej čiary. Tak vznikli rôzne variácie ženy s matematikou.

Vystavená séria je len jeden z príkladov tohto motívu. Podrobnejšie v knihe Bertók, I., Janoušek, I.: Počítače &umenie, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1989. 168 s.

Postava muža

Typickým prejavom Jankoviča bola postava muža, nakreslená jednou čiarou. Muž mal roztiahnuté ruky a Bertók tieto ruky posúval zdola nahor a vytvoril tak dojem lietajúceho muža. Tento obraz s názvom Ikarus nie je na Stálej výstave, ale je možné ho vidieť v siedmom diele seriálu Osem dní v jednej pracovni, ktorý sa často premieta exkurziám. Tam je vidieť zapisovač CALCOMP priamo pri kreslení Ikarusa.

Zapisovač CALCOMP

Súradnicový zapisovač CALCOMP 563 bol výstupným zariadením počítača GIER. Zapisovač mal otáčavý bubon, na ktorý sa vložil špeciálny papier s okrajovou perforáciou aby neprešmykoval. Nad ním boli koľajničky s vozíčkom a na ňom uchytené kresliace pero. Bolo to obyčajné „guličkové“ pero v špeciálnej úprave pre uchytenie vo vozíčku. Pero kreslilo čiaru ako spojnicu dvoch bodov, rýchlosťou 3 cm/s, s krokom 0,1 mm. Bola ešte jedna možnosť, že pero sa povelom z programu nadvihlo, prešlo z jedného bodu do druhého, ale čiaru nenakreslilo. Pero sa mohlo pohybovať na vozíčku po koľajničkách v oboch smeroch súradnice X a bubon zase v smeroch ± Y. Keď sa naraz pohyboval valec s papierom aj vozík s perom vznikol pohyb pera ako ich vektorový súčet.

V Bratislave 2. 11. 2016  Ing. Štefan Kohút