PMI – 80
Piešťanský mikropočítač z roku 1980. Prvý počítač v Československu na jednej doske tlačených spojov.
Autor Ing. Roman Kišš, testovací technik integrovaných obvodov v národnom podniku TESLA Piešťany mimo svojich pracovných povinností.
Počítač bol zostavený z integrovaných obvodov rady INTEL 8080, ktoré sa v TESLE vyrábali, z klávesnice a displeja malej kalkulačky. Bola to originálna konštrukcia Ing. Romana Kišša.
PMI-80 sa vyrábal v TESLE na účely učenia sa programovaniu v strojovom kóde a na riadenie menších meracích a experimentálnych zariadení .
PMD – 85
Piešťanský mikropočítač displejový z roku 1983. Prvý osobný počítač v Československu.
Autor Ing. Roman Kišš, pracovník podniku TESLA Piešťany. Počítač bol zostavený z integrovaných obvodov rady INTEL 8080, ktoré sa v TESLE vyrábali. Klávesnicu mal z telefónnych tlačítok výrobcu TESLA Stropkov a ako displej slúžil malý televízny prijímač. Zostava počítača obsahovala ešte napájací zdroj a magnetofón ako vonkajšiu pamäť. Bola to originálna konštrukcia Romana Kišša. PMD-85 sa vyrábal v TESLE Piešťny a TESLE Bratislava a slúžil na vyučovanie programovania v jazyku BASIC a na riadenie meracích a experimentálnych zariadení.
Počítače DIDAKTIK Alfa
Počítače DIDAKTIK Alfa boli klonom počítačov PMD 85. Prvú verziu pre Skalicu navrhol Ing. Roman Kišš z Piešťan. DIDAKTIK Alfa bol osadený procesorom INTEL 8080A s taktovacou frekvenciou 2MHz a operačnou pamäťou RAM 48 KB. V pamäti ROM 8MB mal zapamätaný interpreter jazyka BASIC. Prvý kus bol vyrobený v roku 1986. Mal kvalitnejšiu klávesnicu ako počítač PMD 85. Ako monitor sa používal upravený televízny prijímač z podniku TESLA Nižná, ktorý sa už nedal použiť ako televízor, lebo neobsahoval obvody televízneho príjmu, ale len obvody na kreslenie výstupov z počítača DIDAKTIK v štyroch farbách. Zosilnený zdroj televízora slúžil aj na napájanie počítača.
DIDAKTIKαAlfa (bežový s monitorom, prvý zľava) bol vylepšeným klonom počítača PMD 85-1 a DIDAKTIK Alfa 2 (červený) bol klonom počítača PMD 85-2. Počítače DIDAKTIK sa vyrábali v závode SLUŽBA v Skalici – pobočke výrobného družstva invalidov SLUŽBA Bratislava, vrátane klávesnice aj iných doplnkov. Neskôr sa závod v Skalici premenoval na DIDAKTIK Skalica. Cieľom výrobcu bola čo najnižšia cena a preto bol tento počítač veľmi rozšírený. Ako testovacie pracovisko slúžilo Gymnázium F. V. Sasinka v Skalici pri vyučovaní informatiky. Z tohto gymnázia pochádza aj exponát DIDAKTIKαAlfa (bežový).
Počítač DIDAKTIK GAMA
Počítač DIDAKTIK gama z roku 1988 je osobný 8-bitový mikropočítač, konštrukčne odvodený od mikropočítača Sinclair ZX Spectrum s mikroprocesorom Z80. Bol určený na hry a zábavu, ale slúžil aj na vyučovanie programovania a jednoduchšie konštruktérske činnosti.
Hardvérová aj programová kompatibilita s počítačom Sinclair ZX Spectrum zaručovala, že programy tohto anglického počítača fungovali aj na počítači Didaktik gama. Ako displej sa používal farebný televízny prijímač a výstupy z počítača sa zobrazovali v rastri 256×192 bodov v ôsmich farbách v televíznom systéme PAL. Počítač generoval televízny signál a koaxiálnym káblom bol pripojený do anténneho vstupu televízora. Obrázky na čiernobielom televízore mali 8 odtieňov šedej.
DIDAKTIK M
z roku 1990 je podobne ako DIDAKTIK gama, osobný 8-bitový mikropočítač, konštrukčne odvodený od mikropočítača Sinclair ZX Spectrum s mikroprocesorom Z80. Rovnako ako u počítača gama sa môžu na ňom spúšťať programy z počítača Sinclair.
Ako obrazovku používal farebný alebo Č/B televízor s možnosťou 8 farieb, alebo 8 odtieňov šedej. Počítač používal jazyk BASIC v 16KB pamäti ROM a operačná pamäť (RAM) mala 48KB. K počítaču sa už dala pripojiť aj disketová jednotka pružného disku 5 1/4“ a joystick typu Sinclair, alebo Kempston. Mal vylepšenú klávesnicu s možnosťou používania kurzora pomocou šípok. Ako vonkajšia pamäť sa mohol používať aj kazetový magnetofón.
Osobný počítač MAŤO
8-bitový počítač MAŤO vyvinul Ivan Urda, zamestnanec Štátneho (poľnohospodárskeho) majetku Závadka nad/Hronom ako svoju mimopracovnú činnosť. Prototyp bol vyvinutý v roku 1988 pod názvom BAPO (Babačov počítač – podľa mena riaditeľa podniku). Sériová výroba začala v auguste 1989. Základom bol procesor MHB8080A ako u počítača PMD 85. Nebol však s týmto počítačom úplne kompatibilný. Jeho výhodou bol vstavaný zdroj a nízka cena. Predával sa ako skladačka, ktorú si majiteľ musel doma zložiť. Cieľom bola nízka cena a dostupnosť. Interpreter jazyka BASIC sa načítaval z magnetofónovej pásky osobitným programom. Mohol sa použiť ako kalkulačka, na programovanie, alebo na hry. Do roku 1992 sa predalo 5500 kusov počítačov MAŤO. Bol to posledný 8-bitový počítač vyvinutý na Slovensku.
Zdroj: http://retrokulturne.infoblog.sk/clanok/pocitac-mato-vyrabali-v-polnohospodarskom-druzstve-15565/
Český počítač ONDRA
8-bitový počítač ONDRA, vyvinutý v podniku TESLA Liberec Ing. Eduardom Smutným s jeho dvomi kolegami.
Meno je odvodené od mena syna Ing. Smutného, ktorý trpel mozgovou obrnou a práca s klávesnicou mu pomáhala zlepšovať narušenú motoriku prstov.
Základom konštrukcie bol mikroprocesor U880D (ekvivalent Z80 z NDR). Ako displej slúžil bežný čiernobiely televízor (320×240 bodov) a vonkajšia pamäť bola kazetový magnetofón, z ktorého sa nahrával do pamäti (54KB) interpreter jazyka BASIC. Bolo vyrobených asi 2000 kusov tohto počítača.
Zdroj: https://cs.wikipedia.org/wiki/Ondra_(počítač)
Personálny počítač SMEP PP01
8-bitový počítač PP01 (Personálny počítač) bol vyvinutý vo Výskumnom ústave výpočtovej techniky v Žiline (VÚVT) na báze mikroprocesora MHB 8080A ako súčasť štátneho programu SMEP. Spolu s napájacím zdrojom bol umiestnený v jednom kufríku. Programovať sa mohlo v jazyku G BASIC, alebo v Assembleri 8080. Ako obrazovka sa používal farebný rastrový monitor, alebo obyčajný farebný televízny prijímač so vstupom RGB. Mohol sa použiť aj akýkoľvek televízor, pripojený na VHF výstup počítača PP01. V takom prípade zobrazoval grafiku v 8-mich odtieňoch šedej. Počítač slúžil na vyučovanie programovania na vysokých školách a bol obdobou počítača PMD 85. Vo VÚVT bolo vyrobených prvých 700 kusov ako opakované prototypy. Sériová výroba začala v roku 1986 v ZVT Banská Bystrica.
Zdroj: http://litildivil.cz/sbirka/pocitace/PP01-Amaterske_radio_1986.pdf, 7. 10. 2016