Písal sa rok 1978 ( spomienky sú 43 rokov staré ) a ja som nastúpil do ĆSAD n.p .Banská Bystrica . Vtedajší riaditeľ podniku mi v Dopravnom závode v Banskej Bystrici ukázal garáž , kde sídlilo 18 autobusov a povedal , že v týchto priestoroch bude do roka nové výpočtové stredisko. Tento výrok znie takmer neuveriteľne a na tú dobu takmer ako zázrak, len podotýkam, že zázrak sa stal.
Na základe kontraktu s Datasystémom n.p. Bratislava bola dohodnutá dodávka sálového počítača EC 1033, vyrábaný v meste Kazaň ( Rusko ). Tento veľký počítač pracoval pod operačným systémom IBM 360, ale súčiastková základňa a s tým súvisiaci stupeň integrácie boli už z východného bloku. Zaujímavosťou tohto výpočtového systému bola magistrálna štruktúra k čomu boli v Kazani vyvinuté atypické integrované obvody s otvoreným kolektorom. To spôsobovalo problémy pri obstarávaní náhradných obvodov, lebo neexistovala žiadna tuzemská náhrada.
Nakoľko výpočtové strediská pre potreby ostatných podnikov ČSAD v našej spoločnej republike boli už vybudované a mali zavedenú tzv. rutinnú prevádzku, dostal som za úlohu tieto podniky navštíviť a prevziať ich skúsenosti v čo najkratšej dobe. Keďže som bol na pozícii vedúceho prevádzky, zaujímala ma predovšetkým organizácia práce a technológia spracovania údajov.
Mojim snom bolo vybudovať systém zberu údajov, ktorý by eliminoval chybovosť vstupných údajov, zabezpečil ich rýchly on-line prenos do výpočtového centra v Banskej Bystrici a po ich spracovaní na počítači EC 1033 poskytol adekvátne výstupy príslušným odborným útvarom na jednotlivých dopravných závodoch , podniku, dokonca aj priamo on-line riaditeľovi podniku. Tu ešte chcem podotknúť, že náš podnik zabezpečoval prepravnú činnosť na území vtedajšieho Stredoslovenského kraja prostredníctvom 13-tich dopravných závodov a ich prevádzkární.
Bohužiaľ, v žiadnom vtedajšom n.p. ČSAD v Československu takýto systém nemali resp.ani o ňom vôbec neuvažovali. Príčiny boli rôzne, zrejme svoju úlohu zohrala aj nemožnosť získania devízových prostriedkov (napríklad na zakúpenie zakúpenie zariadenia na prípravu dát fy Redifon) a v tom čase tiež nekvalita telefónnych liniek .
Nakoľko som prišiel do ČSAD z Tesly Banská Bystrica n.p, mal som dostatočné vedomosti o technických parametroch mikropočítačového systému SPU 800 , ktorý bol určený na prípravu, predspracovanie a prenos dát. V rámci tohto pilotného projektu som presadil postupné nasadenie mikropočítačových systémov SPU 800 na 13 –tich dopravných závodoch patriacich do Stredoslovenského kraja. Celkovo bolo pripojených 18 ks systémov SPU 800 . Zámerom bola predovšetkým zmena centralizovaného zberu a predspracovania prvotných údajov v B.Bystrici na decentralizovaný spôsob priamo v sídlach jednotlivých dopravných závodoch.
Tok údajov podnikoch ČSAD Košice , Ostrava, Praha
Prvotným dokladom o prepravnej činnosti dopravného prostriedku bol DZVV ( denný záznam o výkone vozidla ), ľudovo nazývaným „ stazka“ .
Vodič po ukončení jazdy odovzdal vyplnené DZVV , údaje z neho sa natipovali do diernych štítkov ktoré boli vstupným médiom do systéme EC 1033 . Prvotné údaje -stazky-sa fyzicky (taškovou poštou) privážali do dierovne pri sále počítača. Keď sa pri dierovaní zistila nejaká chyba, táto sa musela verifikovať s príslušným dopravným závodom a po oprave znovu spracovať. Tým sa predlžovalo spracovanie finálnych zostáv aj o dva -tri dni.
Tok údajov v ČSAD n.p.B.Bystrica
V prvej fázi spracovania údajov sme pripravili aplikačný program na SPU 800 (v tom čase boli programy napísané v assembleri) , čím sa zvýšila vierohodnosť údajov ( 98- 100 % ). Keďže výstupným médiom bola magnetická kazeta (používala sa kazetová jednotka KPP 800 – výrobca ZPA Košíře) údaje z nej sa diaľkovým prenosom (používala sa prenosová rýchlosť 1200 Bd/sec) preniesli na magnetickú pásku zariadenia KPP 800 vo výpočtovom stredisku.
Najskôr sme tieto údaje museli prehrať na magnetickú pásku ( magnetopásková pamäť CM 5300 ), ktorú sme vložili do magnetopáskového stojana centrálneho počítača EC1033. V tomto procese zohralo kľúčovú úlohu zariadenie ZPD 1200 ,ktoré sa dokázalo “ vysporiadať “ s nevalnou kvalitou telefonických liniek (podotýkam, že v tej dobe bol vôbec problém niekam sa telefonicky dovolať). Ešte je nutné poznamenať, že úplné prepojenie všetkých zariadení SPU 800 (bolo ich celkovo 18) umiestnených v dopravných závodoch s centrálou v B.Bystrici trvalo približne 10 mesiacov. Rýchlosť postupného nasadzovania značne brzdilo samotné typovania údajov na zariadení SPU 800 – čiže ľudský faktor.
Ďalším krokom v našej „priekopníckej“ činnosti bolo priame prepojenie mikropočítačového systému SPU 800 ako jednu z ôsmych magnetopáskových jednotiek k výpočtovému systému EC1033.
Problém sa podarilo vyriešiť vďaka dokonalým znalostiam počítača EC1033 a SPU 800 mojich priateľov a spolužiakov (Ing. Peter Nevický -absolvent ČVUT Praha a Ing. Jirko Koželouh -absolvent VUT Brno) tým, že sa „narodilo“ zariadenie ADEC (adaptér EC). Práve toto zariadenie umožnilo priame prepojenie spomínaného mikropočítačového systému SPU 800 s centrálnym počítačom EC1033. Takto sa odbúrala potreba fyzického prenášania veľkej pásky medzi centrálnym počítačom a mikropočítačovým systémom SPU 800.
Hore spomenutý ADEC bol navrhnutý ako programovateľné zariadenie s vymedzeným súborom inštrukcii tzn. , že zariadenie mohlo sprostredkovávať komunikáciu medzi interfejsom centrálneho počítača EC1033 a interfejsom mikropočítačového systému SPU800 podľa konkrétneho nasadenia použitia. O to sa staral program napálený v pamäti PROM zariadenia ADEC. Jedno využitie už bolo uvedené, keď sa SPU 800 pripojilo k centrálnemu počítaču cez ADEC ako jedna z ôsmych páskových jednotiek pripojených cez druhý selektorový, tzv. rýchly kanál systému EC1033. Ďalšie využitie ADEC-u vybaveného s iným programom bola náhrada zastaralého konzolového pracoviska EC1033 tvoreného poruchovým elektrickým písacím strojom CONSUL novým konzolovým pracoviskom s displejom a tlačiarňou systému SPU800 prepojené cez ADEC na pomalý multiplexný kanál systému EC 1033. Preprogramovanie ADECU za účelom tohto ďalšieho využitia prepojenia SPU 800 s EC 1033 vyriešil a realizoval môj kolega Ing. Peter Miartuš vedúci technik na EC 1033 .
Dokonca sa nám podarili zabezpečiť aj výrobu zariadenia ADEC, samozrejme v tej dobe „partizánskym spôsobom“. Jeho prvým užívateľom bolo Zdravotnícke zásobování Říčany, aj VUT Brno a Mendelova univerzita Brno.
Posledným krokom nášho pilotného projektu bolo pripojenie displeja (pracovisko riaditeľa podniku) k systému EC 1033 „kvázy on line“. Pre úplnosť uvádzam, že fyzická vzdialenosť medzi výpočtovým strediskom a pracoviskom riaditeľa podniku bola cca 5 km. Dôležitou úlohou bolo vytvoriť pomerne jednoduchý spôsob obsluhy pracoviska. Z tohto dôvodu bol odladený aplikačný program napálený v pamätiach PROM, takže po zapnutí pracoviska bolo okamžite možné sledovať požadované údaje na displeji , ktoré boli vytvorené na počítači EC 1033.
Píše sa rok 1979 a riaditeľ podniku má možnosť prezerať si údaje , ktoré sú pripravované nasledovne :
Vodič dopravného prostriedku odovzdal po ukončení prepravy svoju „stazku“ do učtárne. Zodpovedná pracovníčka natipovala relevantné údaje do systému SPU 800, spravidla ešte v ten deň a odvysiela ich do výpočtového strediska . V odpoludňajšej smene výpočtové stredisko prijalo tieto údaje zo všetkých 18-tich zariadení v rámci podniku a spracovalo ich v požadovanom tvare do zostáv. Tieto sú potom pre potreby závodov v druhý deň odosielali taškovou poštou späť. Veľmi dôležitým údajom bolo vytvorenie tzv. ABBO pásky, kde boli kompletné údaje o prepravných tržbách, Táto ABBO páska sa na druhý deň fyzicky odovzdala do pobočky banky. Riaditeľ podniku mal k dispozícii verifikované údaje napr. o tržbách svojich závodov a tiež požadované sumáre podľa jeho potreby.
Čo sa dosiahlo ( v tom čase ) v ČSAD . n.p.Banská Bystrica :
- do systému EC 1033 sme pripravovali vstupné údaje , ktoré mali takmer 100 % verifikáciu
- takmer okamžitý prenos natipovaných údajov do systému EC 1033 po telefónnych linkách
- pomerne malý počet pracovníkov v prípravni dát (v porovnaní s inými ČSAD cca o 65% menej)
- skrátenie doby vytvorenia ABBO pásky ( sumár tržieb ) o dva dni
- zabezpečený trvalý „kvázy -on line“ prenos informácii pre riaditeľa podniku
- úspešná funkčnosť zariadenia ADEC sprostredkujúca priame prepojenie SPU 800 s EC1033.
- nebolo použité žiadne technické zariadenie z tzv. kapitalistickej krajiny (v tej dobe bol nákup výpočtovej techniky zo Západu veľmi komplikovaný kvôli embargu a limitovanźm devízovým prostriedkom)
Na základe takmer 40-ročných spomienok tento článok pripravil :
Ing. Ladislav Čunderlík