Magnetická páska
Magnetické pásky so zobrazením dát na mag. páske
Magnetická páska predstavovala lacné médium na uchovávanie dát. Bola široká 0,5“ a vyrábala sa v troch dĺžkových verziách 2400 stôp, 1200 stôp a 400 stôp (anglických). Bola navinutá na kotúčových cievkach. Údaje sa zapisovali postupne za sebou v blokoch po 512 B. Medzi blokmi bola vždy tzv. medzibloková medzera približne rovnakej dĺžky ako bol blok – 16 mm. Medzera slúžila na to aby sa čítanie zastavilo, keď sa našla chyba, alebo keď počítač nestačil brať údaje. Keď sa načítal bok a počítač zistil chybu, tak sa páska vrátila na začiatok toho bloku a prečítal sa ešte raz. Keď počítač nestíhal, tak sa jeden blok vždy vedel načítať do zásobníkovej pamäti. Typu záznamu dát na magnetickú pásku sa hovorilo „sekvenčný záznam“. Tak ako sa postupne údaje zapisovali, tak sa aj čítali – sekvenčne, postupne blok za blokom. Súbory boli od seba oddelené „značkou súboru“ (File Mark). Ak bolo treba prečítať napr. tretí súbor, tak sa páska roztočila rýchlejšie a snímacia hlava počítala len súborové značky a páska za zastavila pred tretím súborom.
Veľkosti magnetických pások v metrickej sústave sú nasledovné: priemer kotúča najväčej pásky je 27 cm a dĺžka pásky 800 m. Jej kapacita je 32 MB. Menšie pásky mali rozmery 21,5 cm s dĺžkou 400 m a 18 cm s dĺžkou 120 m. Ich kapacity boli 16 MB, resp. 5 MB. Pri hustote záznamu 32 B/mm mal jeden blok 512 B dĺžku cca 16 mm a medzibloková medzera 15 mm. Z toho vyplýva, že na 1m pásky sa zmestilo cca 16 KB dát.
Diskety
Expozícia Magnetické disky – diskety
Pružné (Floppy) disky (angl. floppy = mäkký, poddajný), alebo ľudovo diskety boli fyzikálne rovnaké médium ako magnetické pásky, ale údaje sa zapisovali na magnetický povrch v kružniciach. Na 8“ diskete bolo 77 takých kružníc na každej strane diskety. Kružnice boli rozdelené na 26 častí, tzv. sektorov a každý sektor si zapamätal 128B. Kapacita takej diskety sa dala vypočítať ako súčin 2 x 77 x 26 x 128 = 512KB (0,5 MB). Pri zápise počítač vedel, ktoré sektory sú voľné a do nich zapísal súbor, ktorý sme žiadali uložiť na disketu. Sektory nemuseli byť za sebou. Keď sme kopírovali súbor z diskety do počítača, tak si počítač najprv pozrel vo svojej databáze, na ktorých sektoroch je súbor a priamo z týchto sektorov údaje prečítal. Takejto pamäti sa hovorí pamäť s priamym prístupom. Doba, potrebná na získanie údajov, tzv. prístupová doba je oveľa kratšia ako u magnetických pások. Predchodcom floppy diskov bol kazetový disk firmy Dital Equipment Corporation (USA) s kapacitou 2,4 MB. Mal 200 záznamových stôp na jednom povrchu, rozdelených na 12 sektorov a v každom sektore 512 B. V expozícii je vystavený spolu s jeho napodobeninou z Bulharska, ktorá sa používala pri počítačoch SMEP. Jeho kapacita sa dá vypočítať ako 2 povrchy x 200 stôp x 12 sektorov x 512 B/ sektor = 2 457 600 B = 2,4 MB.