VÚVT Žilina si uvedomoval skracujúci sa cyklus pri inováciách nových počítačových systémov vo svete. Snažil sa preto skracovať vývojové cykly svojich vlastných počítačových systémov. Žiaľ, nie vždy nachádzal podporu vo výrobných závodoch a v projekčných organizáciách pri skracovaní ich nadväzujúcich inovačných cyklov. Preto sa snažil prekrývať časy od skončenia vývoja nových produktov do začiatku ich sériovej výroby tzv. výrobou opakovaných prototypov vo vlastných prototypových dielňach. Exemplárnym príkladom môže byť výroba 10 ks opakovaných prototypov 32-bitových počítačových systémov s virtuálnou pamäťou SM 52/12 vo VÚVT Žilina v r. 1985.
Takéto opakované prototypy sa snažil prednostne dodávať do organizácií, ktoré ponúkali vývoj aplikácií, ktoré sľubovali vyššiu opakovateľnosť a ich tvorca ponúkal podporu opakovaným nasadeniam takýchto aplikácií. Špecifickou oblasťou boli tzv. aplikačne špecifické komplexy, ktoré vyžadovali nielen tvorbu aplikačného programového vybavenia, ale vyžadovali aj vývoj špecializovaných technických prostriedkov. Niektoré takéto systémy vyriešil VÚVT sám vo svojej kompetencii (ako napríklad mikropočítačové vývojové systémy MVS I, MVS II a MVS III pre podporu tvorby mikropočítačových aplikácií, pre ktoré vyvíjal m.i. mikropočítačové vývojové emulátory), niektoré sa rozhodol zabezpečovať v kooperácií s aplikačnými organizáciami.
Jedným z takýchto systémov, ktoré vznikli v širšej kooperácii bol „Automatizovaný systém obchodu na báze SMEP – ASO“ , ktorý vznikol v spolupráci s výrobcom obchodných pokladní Chronotechna Šternberk a rezortnou výskumno-vývojovou organizáciou Ministerstva obchodu SSR. Systém bol založený na 16-bitovom mikropočítači M 16-1 (systém na báze mikroprocesora 8086), terminálovej elektronickej pokladni a lokálnej počítačovej sieti podľa štandardu SMEP ILPS. Popis tohto riešenia je v priloženom článku. Foto terminálovej elektronickej pokladne so snímačom prúžkového kódu EAN je na obr. 1, foto komunikačného modulu terminálovej elektronickej pokladne pre lokálnu počítačovú sieť SMEP ILPS je na obr. 2.
Obr. 1: Terminálová elektronická pokladňa podľa štandardu SMEP ILPS
Obr. 2: Komunikačný modul pokladne
Iným aplikačne špecifickým komplexom na báze počítačov SMEP, ktorý vznikol úzkou spoluprácou VUVT Žilina a ČVUT Praha bol Riadiaci systém Súradnicového meracieho stroja MS 800 A. Súradnicový merací stroj vyvinul VUSTE Praha ako súčasť Integrovaných Výrobných Úsekov (IVU) strojárskych výrobných podnikov.
Opis riešenia riadiaceho systému je v priloženom článku. Autorom článku je Ing. Vojtech Pražma z ČVUT Praha. Žiaľ, žiadne dobové fotografie MS 800 A s RS sa nedochovali.
Aplikačne špecifickým komplexom na báze 8-bitového mikropočítača SMEP SM 50/40-1 ktorý vyvinul VUVT Žilina samostatne bol Univerzálny Programátor Pamätí UPP 50/40. Aj keď podľa názvu by sa malo jednať o zariadenie na programovanie pevných pamätí, v skutočnosti zariadenie umožňovalo programovať pamäti PROM, EPROM ale aj programovateľné pamäti mikropočítačov na čipe (napr. 8748, 8751 a pod.) ako aj programovateľné logické polia FPLA.
Opis riešenia riadiaceho systému je v priloženom článku. Autormi sú Michal Čornák a Jozef Smatana.
Fotografia zachovaného zariadenia UPP 50/40 je na obrázku.
Obr.3: Univerzálny programátor pamätí UPP 50/40
Poznámky:
1. Počítač M 16-1 bolo možné neskoršie nahradiť kompaktnejším personálnym počítačom PP 06.2 so 130 mm hard diskom s kapacitou 20 MB, pre ktorý bol tiež k dispozícii komunikačný modul lokálnej počítačovej siete SMEP ILPS a na ktorom bol tiež sprevádzkovaný operačný systém MIKROM 86.
2. Napriek úspešným skúškam terminálovej elektronickej pokladne bolo však z politických dôvodov prijaté rozhodnutie, že pokladne pre obchod sa v Chronotechne Šternberk vyrábať nebudú, ale sa budú v rámci špecializácie nakupovať zo ZSSR.
© Milan Gábik, Žilina, 31.05.2017