V školskom roku 1969/70 som študoval na vtedajšej Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, dnešnej FEI STU. V letnom semestri nam prednášal Prof. Dr.-Ing. Ladislav Gvozdjak predmet Samočinné počítače V letnom semestri mali moji spolužiaci jeden deň vyhradený tzv. Vojenskej príprave a neboli na fakulte. Kedže som bol nevojak mal som v ten deň voľno. Na druhej strane spolužiaci z inej špecializácie (elektroenergetika) mali práve v ten deň dvojhodinové cvičenie z analógových počítačov. Keďže som mal záujem sa na vysokej škole čo najviac naučiť, prihlásil som sa na toto cvičenie, ktoré viedol odborný asistent Ing. Anton Vítko. Cvičenie zo začiatku pozostávalo v dôkladnom a systematickom výklade spôsobu programovania AP. Vzhľadom na obmedzenia technických prostriedkov AP bolo potrebne každú úlohu vopred dôkladne analyzovať a pretransformovať ju tak, aby sa dala riešiť na AP. Potom sa zvolila vhodná metóda riešenia a zostavila sa na papieri podrobná programová schéma aj s nastavením hodnôt tzv. počítacích potenciometrov. Až potom sa prikročilo k samotnému programovaniu AP – prepojeniu jednotlivých počítacích prvkov pomocou rôznofarebných káblikov do počítacej siete. Pripojilo sa výstupné zariadenie: pomalobežný osciloskop alebo súradnicový X-Y zapisovač a spustilo sa riešenie. Po istom čase sa riešenie zastavilo a vyhodnotili sa výsledky. Samozrejme, nie vždy fungovala počítacia sieť na prvý pokus správne a vtedy sa prikročilo k opätovnej analýze celého postupu.
Ja som si vybral ako úlohu “nábeh” kolesa automobilu na chodník. Matematicky ide o diferenciálnu rovnicu 2 rádu s nulovými počiatočnými podmienkami a osobitnou pravou stranou. Vymyslel som si nejaké možné parametre a podľa naučeného postupu som zostavil na papieri počítaciu schému. Potom sme prešli do špecializovanej učebne, kde bolo hádam 10 AP typu AP-Š. Boli to špeciálne AP určené na výučbu programovania AP a na riešenie jednoduchých úloh. Mali relatívne málo počítacích jednotiek, jednoduché riadenie výpočtu a vymeniteľnú programovaciu dosku. Tá sa upevnila na pomocný stojan a kde sa úloha (dá sa povedať) naprogramovala “off-line”. Potom sa doska zasunula do samotného AP a spustil sa výpočet. Mne sa po niekoľkých pokusoch podarilo dosiahnuť správne výsledky a tieto som potom pomocou súradnicového zapisovača vykreslil na papier. Tým bola úloha vyriešená a mohol som prikročiť ku skúške z predmetu Samočinné počítače.
Ing. Juraj Stein Bratislava, september 2017