Ako som k tomu prišiel
Článok nadväzuje na http://www.vystava.sav.sk/prvy-pocitac-na-slovenskej-vysokej-skoly-technickej-svst/
Na Katedre matematických strojov Elektrotechnickej fakulty Slovenskej vysokej školy v Bratislave som bol vedúcim technikov pri sovietskom elektrónkovom počítači Ural 2. Jeden čas k nám chodili počítať aj pracovníci zo Slovenskej plánovacej komisie, Ing. Vít Biksadský a pán Mareček (pamätám sa, že išlo o maticové operácie). Samozrejme sa zaujímali aj o chod počítača a o prevádzku. Počas výpočtov som im robil občas sprievodcu.
Raz, v politicky turbulentnú jeseň 1967 prišiel za mnou pán Biksadský a agitoval ma, či by som neprestúpil do nejakého výpočtového strediska s americkým počítačom, ktorý má dodať OSN do Bratislavy. Nezáväzne som súhlasil a povedal som to aj Janovi Kolcovi, môjmu „spolutechnikovi“. Pán Biksadský nám oznámil, že máme ísť na pohovor k doc. Klasovi na Vysokú školu ekonomickú; ukázalo sa, že je designovaným riaditeľom nového výpočtového strediska. Pohovor sa konal v podvečer 7. novembra. Nešli sme na viac menej povinný lampiónový sprievod. Na pohovore sa ukázalo, že vyhovujeme podmienkam a že by sme mohli nastúpiť k 1. januáru 1968.
Bolo mi úprimne ľúto vedúceho katedry, docenta Gvozdjáka, keď sme mu oznámili, že odchádzame z katedry; ale nebránil nám odísť. Vzhľadom na to, že sme s Kolcom práve rozbiehali prevádzku počítača MSP-2a, prehovoril nás, aby sme vydržali na katedre do 15. januára.
Výskumné výpočtové stredisko s účasťou Programu OSN pre rozvoj ─ VVS/OSN
(Computer research centre with contribution of United Nations Organisation Development program, CRC/UNDP)
Dohodu o vybudovaní výpočtového strediska v Bratislave uzavrela vláda ČSSR so zástupcami OSN v júli 1967. Idea vznikla na pôde Európskej hospodárskej komisie OSN. Jej cieľom bolo podporiť rozvoj modernej informačnej techniky v oblasti spracovania informácií v socialistických krajinách. Počítač dodali a inštalovali na jar 1969 a Stredisko otvorili 24. apríla 1969; pozri:
http://www.vtedy.sk/vyskumne-vypoctove-stredisko-osn-patronka (na stránke je chyba: nie CBC, ale CDC)
Hlavným vyjednávačom o zriadení VVS/OSN bol mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec misie ČSSR pri OSN v Ženeve, JUDr. Juraj Králik a pomocníkom mu bol aj uvedený pán Marček:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Juraj_Kr%C3%A1lik_(diplomat)
Prečo sa VVS/OSN zriadilo práve v Bratislave?
„Strana vláda“ veľmi chcela toto stredisko mať v Prahe. Dokonca už zbierali aj prihlášky do zamestnania v stredisku. Nemali však budovu. V Bratislave sa stavala budova pre Slovenskú plánovaciu komisiu (SlPK). A SlPK budovu prepustilo nám. Od januára 1968 sme „úradovali“ v budove Výskumného ústavu inžinierských stavieb na Patrónke. Vtedy bol riaditeľom Výpočtového laboratória SlPK Štefan Neuschl a dal mi na pripomienkovanie projekt počítačovej sály. Prihlášky do zamestnania z Prahy poslali k nám, posudzovali sme ich a niektorí z uchádzačov sa skutočne presťahovali aj s rodinami do Bratislavy. VVS/OSN dostalo od mesta Bratislavy do vienka, okrem domčekov pre expertov OSN, aj 30 bytov pre zamestnancov (neskoršie sa ich počet ešte zväčšil).
VVS/OSN bolo stredisko patriace pod Federálny štatistický úrad (FSU) v Prahe. Spolupracovalo aj so Slovenským štatistickým úradom (SŠU).
Výber počítača
Na jar v r. 1968 ešte nebolo jasné, aký počítač nám OSN poskytne vzhľadom na embargo Západu voči sovietskemu bloku. Rokovania prebiehali a uvažovalo sa o IBM, CDC, Univac, … Keď sa to dozvedeli technici z Výpočtového laboratória Slovenskej plánovacej komisie tak agitovali za IBM radu 360, lebo sami mali IBM 7040 a snažili sa nám „pomáhať“. Aj niektorí naši vedúci pracovníci (odchovanci diernoštítkových strojov IBM) by radi mali IBM. Ich „zaujímavý“ argument: IBM je veľká zavedená firma a napríklad na kompilátor Cobolu nasadili na dva roky vyše 30 pracovníkov! (na kompilátor Pascalu aj s knižnicou sme vo VVS potrebovali necelý rok práce piatich programátorov). Ukazovalo sa, že aj experti OSN boli radšej za CDC. Konečný verdikt bol počítač CDC 6400, ale ukázalo sa, že na tento počítač je embargo. Nakoniec komisia expertov OSN rozhodla o CDC 3300 bez toho, aby brali do úvahy mienku niekoho iného. Hádky boli zbytočné. Pozri aj Per Ofstad: My first connection with the UN project in Bratislava happened in the spring 1968 na konci tohto príspevku.
V lete 1968 sme dostali dokumentáciu, ktorú sme študovali a niektoré príručky sme prekladali do slovenčiny.
CDC 3300
Išlo o sálový tranzistorový počítač (druhá generácia) vyvinutý roku 1965 vo firme Control Data Corporation (Mineapolis, USA) ako súčasť dolného radu počítačov 3000 (3100 ÷ 3300). Hlavným konštruktérom bol Seymour Cray, autor aj radu (super)počítačov CDC Cyber a po osamostatnení, radu (super)počítačov CRAY.
Počítač bol určený na spracovanie vedecko-technických a obchodných dát. Bol schopný súbežne spracúvať niekoľko programov (prác, jobs; multiprogramming) s prideľovaním času jednotlivým prácam (time-sharing).
O architektúre a vlastnostiach stručne:
- Počítač bol na tú dobu veľmi rýchly; dokázal vykonať až milión operácií za sekundu,
- Logiku tvorili kremíkové diódy,
- Slovo 24-bitové, ale v rámci slova adresovateľné štyri 6-bitové znaky (slabiky); ešte nie 8-bitové slabiky (bytes),
- Napájanie 110V/60Hz, 110V/400Hz,
- Inštrukcia (základná), 24-bitové slovo, mala 6 bitov kód operácie, 3 bity označujúce priame alebo nepriame adresovanie a adresovanie indexového registra, 15-bitová adresa alebo 17-bitová adresa pre adresovanie znakov,
- Mal rozsiahly prerušovací systém.
Modulárna architektúra CDC 3300 (napájacie moduly vynechané) ─ písané v prítomnom čase:
| Moduly | Vlastnosti | Inštalované vo VVS |
| Základná jednotka (ZJ) | · Riadi a synchronizuje väčšinu vnútorných operácií počítača · Vykonáva 24-bitové aritmetické operácie v pevnej rádovej čiarke · Vykonáva 48-bitové operácie sčítania a odčítania · Vykonáva Booleové inštrukcie · Vykonáva zavádzanie a pamätanie slov alebo znakov · Vykonáva rozhodovacie inštrukcie · Riadi štandardné operácie vyhľadávania a presunu, riadi riadiace jednotky vonkajších zariadení, hodiny reálneho času, operácie nad registrami a súbormi · Rozoznáva a spracúva všetky prerušenia · Umožňuje priame a nepriame adresovanie |
Áno |
| Moduly feritovej operačnej pamäti (OP) |
Vybavovacia doba 1,25μs. Minimálna zostava OP je 8k slov. Podľa ďalšej konfigurácie hardvéru sa môže rozšíriť na 256k 28 bitových slov ─ 4 bity parita, pre každý znak jeden bit. Čítanie a zápis z a do OP sa môže uskutočňovať po slovách, ale aj po 1, 2, 3 a 4 znakoch. | 256k slov |
| Vstupné a výstupné kanály | Dva typy obojsmerných paralelných kanálov: 12 a 24 bitové. Na každý kanál možno pripojiť 8 riadiacich jednotiek vonkajších zariadení; na každú z nich 8 vonkajších zariadení. | 2 12 a 2 24 bitové kanály |
| Modul pre pohyblivú rádovú čiarku | Voliteľný modul, umožňuje vykonávanie všetkých aritmetických operácií v pohyblivej rádovej čiarke s operandmi o 48 bitov; výsledky aj 96 bitové | Áno |
| Multiprogramovací modul |
Voliteľný modul, poskytuje možnosť premiestňovania inštrukcií, dát (programov) v OP. Modul implementuje stránkovanie OP. Stránka v OP obsahuje 2k slov; možno adresovať štvrť-stránky o 0,5k slov. Priame a nepriame adresovanie | Áno |
| Procesor obchodných dát ─ Bussiness Data Procesor | Priame vykonávanie inštrukcií nad premenou dĺžkou polí dát: vyhľadávanie poľa, presun polí, operácie editovania, porovnávania, niektoré aritmetické operácie a konverzie dát z binárnych do kódu BCD alebo ASCII a naopak | Áno |
| Pult operátora | · Osmičkové zobrazovanie obsahu registrov · Zabudovaný elektrický písací stroj s guľovou hlavicou; okrem iného vypisuje protokol operátora · Klávesnica na priamy vstup do počítača a riadiace prepínače · Systém dohľadu nad stavmi počítača · Ergonomické kreslo operátora |
Áno |
| Vonkajšie jednotky (neuvádzame riadiace jednotky vonkajší zariadení) | ||
| Snímač diernych štítkov, fotoelektrický
CDC 405 |
Rýchlosť snímania 80 stĺpcových štítkov je 1200 štítkov/minúta. Vstupný a výstupný zásobník majú kapacitu po 4000 štítkov. Okrem toho má zvláštny zásobník pre max. 240 štítkov, ktorý sa môže použiť na obmedzené triedenie; zvyčajne sa doň ukladajú chybné štítky | Áno |
| Dierovač diernych štítkov (výstupný) CDC 415 |
Rýchlosť dierovania je 250 štítkov/minúta. Jeho vstupný zásobník má kapacitu 1200 štítkov a výstupný1500 štítkov. Po vydierovaní 12. riadku sa štítok automatický kontroloval | Áno, málo používaný |
| Bubnová tlačiareň CDC 501 |
136 stĺpcov znakov typu Modifikovaná štandardná gotika ─ len veľké písmena. Rýchlosť tlače 800 riadkov/minúta pri použití všetkých 64 znakov. Riadkovanie a stránkovanie riadené 8-stopou, ručne dierovanou papierovou páskou zlepenou do kruhu. Papier štandardný „listingový“. | Áno |
| Reťazová tlačiareň CDC 512 |
Vymeniteľná reťaz, podľa toho či obsahovala sadu 64 alebo 94 znakov ASCII. Tlačila 136 stĺpcov rýchlosťou 1200 riadkov/minúta, obsahovala vyrovnávaciu pamäť toho, čo sa má tlačiť; riadenie riadkovania, stránkovania a papier ─ ako bubnová tlačiareň. | Áno, dokúpená dodatočne |
| Magnetické páskové jednotky CDC 607 | Magnetická páska sa navíjala a prevíjala z cievky na cievku. Šírka pásky 0,5 palca (1,27 cm), dĺžka 2400 palcov (cca 61 m). Pohon pod hlavičkami dvomi podtlakovými kladkami (jedna vpred, druhá vzad). Rovnomernosť pohybu pásky zabezpečovali dve podtlakové slučky. Rýchlosť snímania záznamu 41,7 k znakov/s. Karuselový prepínač páskovej jednotky umožňoval operátorovi zmeniť logické číslo jednotky bez ohľadu na jej fyzikálne číslo. | Najprv 4 páskové jednotky, dokúpené ďalšie 4 |
| Disky, vymeniteľné sady CDC 854 | Kapacita sady 8,2 M 6-bitových znakov, polohovanie hlavičiek 30 ÷ 165 ms, 16 sektorov o 256 znakov, 10 povrchov, hlavičky nadnášané vztlakom prúdiaceho vzduchu, prístup k dátam po cylindroch. | Najprv 4 diskové jednotky, dokúpené ďalšie 4 |
| Disky, vymeniteľné sady CDC 841 | Kapacita sady ~100 M 6-bitových znakov, polohovanie hlavičiek 10 ÷ 55 ms, 24 sektorov o 644 znakov, 19 povrchov, hlavičky nadnášané vztlakom prúdiaceho vzduchu, prístup k dátam po cylindroch. | Dokúpené 4 diskové jednotky s riadiacou jednotkou |
| Snímač diernej pásky FS 1500 s riadiacou jednotkou | Snímanie 6-stopej papierovej diernej pásky 1500 znakov z minútu ─ Pozri Vylepšenia | |
Bloková schéma CDC 3300 bez vonkajších zariadení (dodal Dušan Dorotka)
Obr. 1: Bloková schéma počítača CDC3300
Obr. 2: Vyradená doska s plošným spojom s dokumentáciou
Obr. 3: Matica feritových jadier z operačnej pamäti
Školenie
Školenie inžinierov sa uskutočnilo od januára do júla 1969 v školiacom stredisku CDC pre Európu vo Frankfurte nad Mohanom. Školenie bolo veľmi dobre organizované. Paralelne bežalo niekoľko kurzov (tried). V triede bolo do 20 poslucháčov od Škandinávie, cez Škótov, až po Izrael. Úradným jazykom bola angličtina. Inštruktori boli tiež z rôznych krajín. Dokonca bol medzi nami istý čas aj Čech, pôvodom Bulhar z Prahy, žijúci v Kanade. Nemecký inštruktor nás inštruoval o Frankfurte a okolí, kam by sme sa mali pozrieť, kde je nebezpečné sa pohybovať (turecká štvrť), kde tečie aké víno a pivo. Všetci sme mali k dispozícii dokumentáciu, meracie prístroje, mohli sme si siahnuť na elektroniku zariadení a mali sme samozrejme aj priestor na štúdium.
Z VVS/OSN sa školenia zúčastnili inžinieri:
| Meno | Odkiaľ prišli |
| Bošňák, Ivan | Kancelárske stroje, n. p. |
| Dorotka, Dušan | Bratislavské elektrotechnické závody, n. p.; pôvodne ako Filustek a Kolc |
| Filustek, René | Katedra matematických strojov Elektrotechnickej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej od počítača Ural 2 |
| Kolc, Jan | Katedra matematických strojov Elektrotechnickej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej od počítača Ural 2 |
Školenie začalo jednoduchšími vonkajšími zariadeniami. Prvým zariadením bol snímač diernych štítkov CDC 405. Raz sme dostali naprogramovať nejaký netypický ovládač snímača. Všetci boli prekvapení, vrátane inštruktora, že sme dokázali v zostavovacom jazyku Compass napísať najkratšie a na prvý šup fungujúce programíky. Bol to výsledok zručnosti programovania v strojovom jazyku na Ural 2. Hneď stúpla autorita východoeurópanov spoza železnej opony. Postupne sme sa zoznámili s funkciami a elektronikou všetkých vonkajších zariadení, popri tom sme sa samozrejme zoznamovali s riadiacimi jednotkami a s kanálmi vstupov a výstupov. Potom prišla základná jednotka so všetkými svojimi možnými modulmi a moduly operačnej pamäti.
V triede panovala veľmi dobrá atmosféra. Okrem predmetu školenia, ktoré každý bral veľmi vážne, sme sa navzájom spoznávali ako príslušníci viacerých národností.
Dodatočne sa školenia vonkajších zariadení zúčastnil aj náš dobrý kolega z katedry, Milan Čecho.
Stavebné úpravy
Počítač CDC 3300 sa montoval už v novej budove na Dúbravskej ceste 3, na 1. poschodí. Pôvodný projekt počítačovej miestnosti pre potreby VL SlPK sa upravil tak, aby vyhovoval inštalácií počítača CDC 3300. Zdvojená podlaha bola už prefabrikovaná. Pôdorys miestnosti bol v tvare L a na jej koncoch sa inštalovali dve, proti sebe dúchajúce klimatizačné jednotky Paragon.
Napájanie 110V/60Hz, 110V/400Hz
Tu nastala „chybička“! CDC nedodalo motor-generátor transformujúci našu sieť 230V/50Hz na americkú! Všetci sme ocenili pohotovosť Antona Schebera, ktorý v Trenčíne, v nejakých vojenských skladoch vykutal 50 herzový motor a 60 herzový generátor. Oba tieto relikty sa inštalovali tak, aby sa do otvorenia strediska spustil aj počítač. Generátor bol poháňaný z motora gallovou reťazou, ktorej oká boli asi 20 cm dlhé! To všetko sa udialo v čase keď sme boli na školení. Po návrate zo školenia sme hneď objednali originálny motor-generátor 50/60 Hz, 230/110 V. Okrem toho boli v dodávke dva generátory (jeden záložný) 60/400 Hz 110 V. Tieto napájali zdroje jednosmerného, vyhladeného, napätia v počítači.
Montáž počítača
Montážnikmi boli Viedenčania z európskej pobočky CDC. Akými boli odborníkmi sme sa presvedčili dodatočne.
Údržba počítača
Počas nášho školenia počítač udržiavali Viedenčania. Po návrate sme sa s nimi po krátky čas prekrývali. Prevádzka bola dvojzmenná, takže sme po prijatí ďalších technikov, najmä Milana Čecha z Katedry matematických strojov bývali traja v zmene. Počítač nebol veľmi poruchový. Väčšinu porúch dme odhalili v priebehu každodennej profylaktickej údržby ─ každé ráno 1 hodina.
Firma CDC predpísala základnú sadu náhradných dielov. Bolo ich veľa. Keď sme tento zoznam porovnali s tým, čo nám dodali s počítačom, tak nám vyšlo, že by sme potrebovali USD 76.000. Môj vedúci Odboru prevádzky, Vít Biksadský, prevracal oči. Vtedy to bola úžasná čiastka. Rozhodol, že sa vyberieme do ktorejsi pražskej banky a pokúsime sa o nemožné. Zobral ma so sebou, aby som, v prípade potreby, mohol argumentovať odborne. Pán Biksadský ma nechal na chodbe a išiel vyjednávať. Ani nie za 20 minút vychádza z kancelárie, široký úsmev na tvári a žiarivé oči: podarilo sa! A nie len ako jednorazová akcia, ale ako každoročná čiastka na náhradné diely! Prirodzene, že sme nepotrebovali každoročne také množstvo náhradných dielov. Dokupovali sme len to čo sa spotrebovalo. Za zvyšok dolárov sme dopĺňali konfiguráciu počítača o vonkajšie zariadenia (pozri tabuľku vyššie) a rozšírili operačnú pamäť.
Vylepšenia
Niektorí programátori sa sťažovali, že ich programy sa spracúvajú akosi pomaly. Ukázalo sa, že pod podlahou je nepredstaviteľná zmäť zväčša zbytočne dlhých káblov prepojujúcich rôzne časti počítača. Tak ich nainštalovali viedenskí montážnici. Káble sme povyťahovali a nahradili čo najkratšími, najmä medzi základnou jednotkou a operačnou pamäťou. Okamžite sa počítač zrýchlil skoro o dvojnásobok pôvodnej inštalácie.
S viedenskými pracovníkmi CDC sme nemali dobré skúsenosti. Pri rozširovaní počítača o ďalšie vonkajšie zariadenia s ich riadiacimi jednotkami sme vždy cez projektového menedžera OSN, pána Erlinga Dessaua žiadali CDC o inštaláciu kvôli záruke. Museli sme Viedenčanom stále pozerať na prsty. Raz sme dostali nové diskové jednotky. Viedenčan hlavičkami poškrabal disk. Nešlo len o znehodnotenú sadu vymeniteľných diskov, ale aj o výmenu všetkých hlavičiek. Prostredníctvom pána Dessaua sme u CDC protestovali a zakázali sme Viedenčanom vstup do budovy. Od toho času k nám chodil veľmi sympatický a znalý Holanďan z oceliarskej spoločnosti Hoogovens v Inmujdene, ktorého licencovalo CDC.
Mnoho štatistických údajov mali úrady a PVT (Podnik výpočtovej techniky, n .p.) na 6-stopých diernych páskach. Aby sa údaje z týchto pások mohli u nás spracúvať, tak sme sa s Dušanom Dorotkom rozhodli pripojiť vynikajúci snímač diernej pásky československej výroby FS 1500. Na jeho pripojenie sme však museli zostrojiť riadiacu jednotku na kanál počítača. Rozhodli sme sa zostaviť riadiacu jednotku z dielov CDC. So CDC sme sa dohovorili, že nám dajú diely vrátane rámu a napájacích zdrojov zadarmo, ak im poskytneme dokumentáciu. Tak sme pri dodržaní všetkých interných noriem CDC zostavili riadiacu jednotku a napísali v angličtine referenčnú príručku jednotky. Údaje sa z diernej pásky kopírovali na magnetickú pásku a potom sa spracovávali.
Zvláštnu skupinu vylepšení poskytovala firma CDC prostredníctvom ich Field Change Order (FCO, zmeny u zákazníka). Dodávala ich v tvare všetkých dielov, ktoré sa mali inštalovať vrátane podrobného návodu ako zmenu vykonať. Niekedy sa vymenila bunka a vymenili sa niektoré vodiče. Niekedy išlo o rozsiahlu výmenu dosiek a prípadne „predrôtovanie“. Týchto zmien bývalo ročne dve až tri. Prirodzene sa vykonávali mimo normálnej prevádzky v noci. Po dôkladnom skontrolovaní zmien sa počítač otestoval.
Prevádzka
Veľmi stručne. Odbor prevádzky pozostával nasledujúcich skupín:
- skupina údržby počítača: 6 ÷ 7 inžinierov a technikov (elektronici),
- skupina systémových programátorov: 4 ÷ 5 VŠ a SŠ,
- skupina operátorov: 4÷ 6 SŠ,
- recepcia: 2 ÷ 3 SŠ,
- dierovňa ─ 10 ÷ 12 SŠ (8 ÷ 10 dierovačov diernych štítkov).
Programátori priniesli na recepciu programové hárky. Recepčná ich prebrala, zaevidovala a posunula do dierovne. Vydierované (krabice) diernych štítkov dierovňa vrátila do recepcie. Recepčná zasa zaevidovala a kuchynským výťahom poslala do počítačovej sály. Operátorka prevzala štítky a prácu (job) nasnímala do počítača na spracovanie. Vytlačené výsledky (listingy) aj so štítkami poslala výťahom do recepcie. Programátori si na recepcii prebrali výsledky aj so štítkami.
Po čase sa tento odbor ešte rozšíril o skupinu telekomunikácií a skupiny údržba a obsluhy minipočítačov SM 4/11 a Nord-10 s terminálmi.
Pikoška
Jeden rok, v polovici 70-tych rokov, sme nespotrebovali žiadne doláre na náhradné diely ani na doplnenie počítača. Čo s dolármi? Chceli sme kúpiť nejaký minipočítač. To však musela schvaľovať nejaká komisia v Prahe. Na počítače sa museli prideľovať devízy zvláštnym schvaľovacím postupom. Nemohli sme povedať, že máme peniaze ušetrené z náhradných dielov. Náhodou sa v Bratislave, cestou do CERNu, zastavil náš kamarát profesor Per Ofstad ─ Pozri Per Ofstad: My first connection with the UN project in Bratislava happened in the spring 1968 na konci tohto príspevku. Bol spoluzakladateľom nórskej počítačovej firmy Norsk Data a išiel do CERNu kvôli počítačovej siete, ktorú tam Nóri nainštalovali. S pánom Ofstadom sme sa dohovorili, že by nám minipočítač mohli dodať. Spolu sme vymysleli, že sa to nebude volať počítač, ale komunikačný multiplexor. A naozaj, na prednom paneli dodaného počítača Nord-10 bol nadpis v prevedení 3D: COMMUNICATION MULTIPLEXOR. Počítač nám slúžil veľa rokov.
Bratislava 3.7.2017
René Filustek
Valachovej 8
841 01 Bratislava
Tel.: 02-64 36 16 32, filustek_rene@mail.t-com.sk
My first connection with the UN project in Bratislava happened in the spring 1968.
Erling Deassau was assigned by UN as Project Manager for the UN project in Bratislava.
The project should develop program tools for handling the large amount of statistical data in connection with the great census in Europe in 1972. Computing Research Centre, CRC of VVS, was established under Director Anton Klas. UNDP financed computer resources and expert assistance.
I was at that time the head of the computer department at the University of Oslo. The main computer at the university was the Control Data 3300 which we had installed in August 1967.
Late in spring 1968 Erling Dessau called me from Denmark and asked if we could give some support to the UN project. At that time everybody was positive about the political development in Czechoslovakia, I responded positive to the request. We agreed that Deassau should come to Oslo after the summer vacation so we could discuss the practical arrangements.
UN decided to purchase the computer system from Control Data, at first it was for a CDC 6400 system, but later it was changed to CDC 3300. I don´t know when this change took place. I assume that Dessau was informed by CDC that the University of Oslo had a CDC 3300 system in full operation with a competent staff. We organized the ECODU meeting in Oslo in the autumn 1967. ECODU was the user organization for Control Data 3300 users in Europe. I can understand that UN contacted University of Oslo for support for the CDC 3300 system, but not for the CDC 6400 system. We could not have organized training for the system programmers from Bratislava. If we had asked for that I am sure that I would have given a negative response. We had a big job to build up our staff to handle the operation of the CDC 3300 system.
On August 21 Dessau arrived in Oslo in the morning. I picked him up at Fornebu airport and we went directly to the university. Before I left home that morning I had heard the news about the invasion in Czechoslovakia during the night. Dessau had not heard the news when he left Denmark early in the morning. His first reaction was that the project would be cancelled, but after some calls to UN it became clear that the project would be a reality.
The decision of the change from CDC 6400 system must have been taken at an earlier time then the invasion in Czechoslovakia 21.8.1968. Dessau and I discussed how we could be useful for the project in Bratislava. Training of system programmers and other staff from Bratislava at the computer centre at the University of Oslo was an obvious request. This was done in winter/spring 1969.
Early in the spring 1969 Dessau called me and asked if I could go to Bratislava, as UN expert, to represent UN in the acceptance test of the computer system in Bratislava. In May 69 I stayed in Bratislava at Hotel Devin for a month. That was my first visit to Bratislava, and I soon got many friends.
I was asked by Dessau if I could take a one year UN expert job in Bratislava. I said yes, a decision I never had any regrets for. At that time I was not too happy of seeing my future as the head of the computer department fighting for budgets, purchasing computers, equipments and other management activities. Four years in that role was enough and I wanted to do more creative work and I was ready to resign. The University asked me to take a one year leave from my position at the University. I felt sure that I would not return to the job and said that it would be better for the Computing Centre and the University to find a person to the job. When I returned from the one year stay in Bratislava I joined Norsk Data.
Per Ofstad 14.6 17