Papierové médiá

Dierny štítok

Dierny štítok je obdĺžnik z hladeného kartónu so zrazeným jedným rohom. Pri počítačoch EC sa používali 80 stĺpcové dierne štítky vzoru IBM.  Na diernych štítkoch bol  nadierovaný program v programovacom jazyku a dáta pre výpočet Takáto skupina štítkov, predstavujúca úlohu pre počítač sa opatrila na začiatku štítkom //JOB a takzvanými riadiacimi štítkami s príkazmi pre počítač.

Riadiace príkazy mali svoj jazyk. Volal sa JCL – Job Control Language. Na konci, za programovými štítkami sa dávali ukončovacie štítky a nakoniec štítok //EOJ  (End Of Job).

Dierne štítky sa balili vo výrobe do škatúľ z hrubého a lacného kartónu. Bol mäkký na povrchu aby sa hrany štítkov nenarušili. Boli dôležité v snímačoch pri počítači, lebo za ne sa zachytával tzv. podávací nôž, ktorý posunul prvý štítok na vrchu do elektrického snímača. Štítok sa v snímači posúval po dĺžke, lebo znaky sa čítali po stĺpcoch. Každý štítok má 12 riadkov a 80 stĺpcov. Riadky sú číslované zhora nadol: 12,11,0,1,2,3,..,8,9 a stĺpce zľava doprava: 1,2,…….,80. Údaje sa do štítkov dierovali tak, že “1“ predstavuje vydierovaný obdĺžnikový otvor a “0“ je nepredierovaný papier. V každom stĺpci je vydierovaný jeden znak. Pre číslicu 1 je vydierovaný obdĺžnik len v riadku 1, pre číslicu 2 je vydierovaný obdĺžnik v riadku 2 atď. Písmeno A má vydierovaný obdĺžnik v riadku 1 (lebo je prvé v abecede) a aj v riadku 12, B má vydierovaný riadok 2 a 12, C 3 a 12, atď. Postupnosť písmen v abecede odpovedá postupnosti ich kódu. V ďalšej časti abecedy (po 9 znakoch) od písmena J je vydierovaný riadok 1 a 11. Pre K 2 a 11, pre L 3 a 11, atď. Používali sa len veľké písmená. Podobne je to s číslicami. Údaje boli v kóde EBCDIC – Extended Binary Coded Decimal Interchange Code spoločnosti IBM. Do počítača sa údaje zo štítku snímali po stĺpcoch jeden znak za druhým, počnúc prvým stĺpcom vľavo. Záznam na štítku sa skončil klávesou ENTER. Pamäťová kapacita dierneho štítku bola 80 znakov/1 štítok.

Dierna páska

Dierna páska je papierová páska šírky 1 angl.palec (2,54 cm) a hrúbky 0,1mm v špeciálnej úprave pre výpočtovú techniku. Dodávala sa v dĺžke 200 m stočená do kotúča s priemerom asi 20 cm. Údaje sa do diernej pásky dierovali priečne po 8 bitových znakoch tak, že logická „1“ je vydierovaná dierka a logická „0“ je neperforované miesto. Pamäťová kapacita diernej pásky je 400 znakov/1m dĺžky. Rozmery dierok a ich umiestnenie na páske boli normalizované. Jednotlivé dierky 8-bitového znaku vytvárajú pozdĺž pásky tzv. stopy. Takejto páske sa preto hovorilo „osemstopová“ dierna páska. Údaje sa dierovali v kóde ASCII (American Standard Code for Information Interchange), najprv 7 bitovom, neskôr 8 bitovom. Používali sa aj iné štandardy, napr.: ISO STANDARD (International Standard Oganisation), ISO RPP16 (pre počítač RPP 16), ODRA 1304  (počítač vyrábaný v Poľsku). Spočiatku sa pri počítačoch používali dierne pásky zahraničnej výroby (Waterlow). Neskôr začala výroba týchto pások v podniku Krkonošské papírny (KRPA) n.p. Svoboda nad Úpou, závod Štĕtí v Čechách.

Používala sa aj päťstopová dierna páska, napr. v ďalekopisoch (ďalekopis T100), kde sa používal 5 bitový ďalekopisný kód CCITT (Consultative Commitee for International Telephony and Telegraphy, dnes je to International Telecommunication Union).

Dierne pásky mali rôznu farbu. Používali sa aj tzv. kovové pásky, ktoré vydržali viac prechodov cez snímač, ale svojou podstatou a rozmermi sa nijako nelíšili od papierových. Pásky sa stáčali do zvitkov spevnených gumičkou.

Spoločnosť Digital Equipment Corporation (DEC), USA používala skladanú pásku. K tomu boli prispôsobené zásobníky na diernu pásku v snímacích a dierovacích zariadeniach. Rozmiestnenie dierok a kódovanie bolo rovnaké ako u 8-stopej navíjanej pásky.

Dierovač DT105S

Je to výstupná jednotka počítača pre výstup údajov. Dierovač diernej pásky DT 105 je poľskej proveniencie. Do diernej pásky sa dierovali údaje tak, že logická „1“ zo 7-bitového, alebo 8-bitového údaja sa do pásky zaznamenala dierkou, ktorú v tom mieste vyrazil razník kmitajúci 105 x/s. Dierovanie sa dialo rýchlosťou 105 znakov za sekundu. Od toho je aj názov stroja.

Vodiaca stopa sa do pásky dierovala vždy, aj v prípade tzv. prázdneho údaja (NULL), teda aj vtedy, keď sa do diernej pásky nevydierovala ani jedna údajová dierka. Slúžila na synchronizáciu snímania údajov, ale aj na posuv pásky v mechanických snímačoch.

Snímač diernej pásky FS 1501

Optický snímač údajov z 8-stopovej diernej pásky, výrobca ZBROJOVKA Brno, 1973. Rýchlosť snímania 1500 znakov za sekundu. Slúžil ako vstup dát do počítača. Na diernej páske boli údaje vydierované najčastejšie v kóde ASCII (American Standard Code for Information Interchange), alebo v niektorom inom napr. ISO RPP-16, GIER, ODRA a pod. Tam, kde bola v páske dierka, prešlo svetlo do fotodiódy pod ňou, a v tom mieste sa zaznamenala logická 1. Kde svetlo neprešlo, bola logická „0“. Odčítanie znaku (údaja) sa uskutočnilo v okamihu, keď svetlo prešlo cez dierku vodiacej stopy, ktorá je menšia ako dátové dierky, a je vydierovaná aj na miestach, kde nie je žiadny záznam

Súprava na ručnú opravu diernej pásky

Slúžila na „dodierovanie“ chýbajúcej dierky do hotovej diernej pásky. Ak bolo nutné vložiť medzi údaje nejaké iné, tak sa páska rozrezala zabudovanou žiletkou medzi tými dvomi znakmi a vložila sa nová časť pásky s nadierovanými dátami alebo programom. Konce pásky sa zlepili špeciálnou lepiacou páskou, ktorá mala vydierované všetky dierky. Táto lepiaca páska sa použila aj v prípade, že sa dierna páska roztrhla alebo natrhla. Snímač diernej pásky pracoval rýchlo a natrhnutá páska by sa bola roztrhla úplne.

Takto opravované pásky sa väčšinou použili len raz, aby sa dáta dostali do počítača a vydierovala sa nová páska.

Navíjačka diernej pásky

Na uskladnenie nadierovanej diernej pásky sa používali rôzne škatuľky, alebo pásky stočené do kotúčikov mali programátori uložené v zásuvkách písacieho stola. Stočené sa upevňovali sa gumičkou. Na stočenie pásky sa používali ručné, alebo elektrické navíjačky diernej pásky. V expozícii je elektrická navíjačka diernej pásky.